Našli sme ho. Mesiáša. Aspoň ľudia ho tak volajú. Nevzdelanci. Jednoduchí predsa nemôžu vedieť, ako by mal Mesiáš vyzerať. Oni nie. Ja áno. Som farizej.

Hriech je najprefíkanejšia zbraň v rukách nepriateľov človeka. Trpezlivo a prezieravo ničí vzťahy a ničí životy. Občas ho používajú aj bratia, čo roky slúžia Otcovi a nikdy neprestúpili jeho príkazy. A niekedy viac, než si tí verní kresťania dokážu priznať. Akoby ten miliónkrát počutý príbeh o milosrdnom otcovi nikdy nepočuli. Teda nie do konca, do...

Bývam pri autobusovej zastávke. Každú nedeľu, keď vychádzam z fary na cestu do kostola, stretávam ľudí, čo prichádzajú do farnosti z okolia. Vystúpia z autobusu. Niektorí sa chystajú na Kojšovskú hoľu. Iní iba do okolitých lesov. V zime na sánkovačku. V lete na huby. Niekedy ich príde zopár, inokedy plný autobus. Podľa počasia.

Sedel som pri piecke pod oknom a z tmy som sa díval na bielu ulicu. Prechádzali po nej opilci. Kráčajúc do krčmy a z krčmy sa postrkávali na zľadovatenej ceste. Rehotali sa a pospevovali si ako deti, ktoré sa ničoho neboja a o nič sa nestarajú. Ako milenci, ktorým sama táto chvíľa stačí k životu.

Pýtal som sa neraz, prečo média (občas potichúčky, občas príliš nahlas) a s nimi aj mnohí kresťania pohŕdajú všetkým, čo je kresťanské. Možno je odpoveď jednoduchšia, než by sme čakali. Média sa chcú správať rozumne. A to stačí.