Chekutanga I.

Na mramorových schodoch, pod mohutnou sochou, ktorá by zatienila aj storočný strom, kľačala žena. Hlavu jej zakrýval závoj, cez ktorý jej nebolo vidno do tváre. Od brady nadol ju zahaľovali biele šaty, pretkávané zlatými niťami. Na krku jej visel nezvyčajný prívesok, vtáčí pazúr na koženej šnúrke. Vyzerala ako nevesta, ktorá nedočkavo vyčkáva...

Nebo bolo plné iskier. Tie ako šarkany s dlhým chvostom, keď sa svet zastaví v bezvetrí, padali z ďalekých svetov oblohy do tmy za hradbami mesta. Bledý mesiac, schovaný za záclonou z oblakov, vyzeral z prachu zeme, tam, vysoko na čiernej oblohe, ako jazero ponorené do hmly.

Po noci plnej padajúcich hviezd bývajú aj rána čarovné. Obloha bola priezračná ako horská bystrinka. Hviezdy, pohladené prvými slnečnými lúčmi sa do nej vpíjali, akoby to boli snehové vločky. Krajina na východe žiarila ako rozžeravená pahreba. Ranné hmly - riedke jazyky zeme - sa prevaľovali cez seba, akoby sa chceli pred horúcim a žiarivým svetlom...

Noc bola krátka, ráno sychravé, vzduch vlhký a zem premočená, akoby sa cez noc krajina od Krunice až po Spiacu dolinu premenila na jedno veľké a nekonečné močarisko. Krátko po zotmení sa obloha roztrhla a bičovala zem síce sladkými, avšak obrovskými slzami. Občas udrel blesk, občas do seba narazili mračná, dvere na chalupe však nebuchli ani raz....

Samuel ostal na noc v Yanovom dome. A hoci sa tomu chlapec spočiatku zdráhal, starý radca ho rýchlo presvedčil. Stačilo mu pripomenúť, že v meste po ňom ešte stále snoria kráľovskí vojaci.

V malom kamennom domčeku, postavenom na konci úzkej uličky, ktorá spájala veľké ovocné sady s hlavným námestím, bol od rána čulý ruch. Rodina kováča Mateja zvykla vstávať s ranným brieždením. Kováč už od skorého rána pripravoval vyhne a náčinie na prácu so žeravým železom. Prví zákazníci budú prichádzať, len čo sa slnko prehupne cez hory. A keďže...

Námestie pod palácom, veľké, že by sa naň zmestili všetci obyvatelia Krunice, sa tiahlo popri hradbách už od ovocných sadov. Postupovalo ďalej okolo hlavnej brány, kde sa rozširovalo súbežne s prvými domami mesta. V tejto časti čupeli pod hradbami kasárne a stajne. Na opačnej strane sa každé ráno stretávali mešťania, aby nakupovali, predávali a...

Mesačný svit, striebro noci, pretekalo hustou tmou ako vodopád. Nočná obloha bola bez mrakov. Hviezdy, svetielka na neviditeľnej mape, sa slimačím tempom posúvali na čiernej ceste k obzoru. Noc je skúška trpezlivosti v mlčaní. Kto prehovorí prvý, padá z oblohy na zem, medzi ľudí, ktorí milujú ohňostroje slov. Noc je oltár ticha. Človek musí spať,...

Benjamín chvíľu bdel, chvíľu spal. Sedel v tme, opretý v kúte o chladné kamene tak, aby videl do chodby, v ktorej plápolalo matné svetlo. Chcel byť hore, keď Emu privedú späť a tak čakal. Viečka mu však padali a jemu sa zdalo, že je už preč celú večnosť.

Tereza, schúlená v posteli do klbka ako ježko, si tlačila prsty do uší. Len čo vbehla do svojej komnaty, zatvorila okenice, hodila sa na posteľ, schovala sa pod všetky plachty a deky, a zapchala si uši rukami.

Držala ju za ruku a prosila bohov, známych i neznámych, len nech jej milovaná Sofia konečne prestane blúzniť. Dievčina na posteli mala pokrčenú tvár. Vyzerala ako kus zhúžvaného papiera. Oči mala napuchnuté a červené, ako keby jej plávali v krvi. Líca jej zbeleli, viečka sa jej chveli ako vtáčie krídla a pery mala popukané, ako keď slnko vysuší...

Šesťdesiatsedem dní. Toľko času ubehlo, odkedy začali o Sofii ľudia v osade hovoriť, že je pomätená. Šesťdesiatsedem dní a nocí, odkedy sa svetlo premenilo na tmu, žiara na sadzu a veselosť na zármutok.

Samuel sklonil hlavu, len čo vyšli na námestie. Cítil sa zahanbene, hoci nič zlé neurobil. Teraz však už bolo neskoro, aby sa pred veliteľom vyhováral, že sa včera iba zľakol a len pre to hneď aj rozbehol. Že ľutuje, že nezastal a nedal sa chytiť, len aby sa nedorozumenie medzi nimi vysvetlilo. Mal by sa kajať. Lenže po slovách...

Tereza zatajila dych. Tiger pri jej nohách vyzeral ako duch. Jeho biela srsť žiarila, akoby bola stvorená z mesačného svitu. Na chvíľu zapochybovala, či je živý a skutočný. Videla však ako dýcha a ako sa mu hýbu fúzy na ňufáku. Určite je skutočný. Učiteľ jej predsa povedal, že ten divoký spoločník na cesty jej bude ozajstným priateľom a...

Brána mesta sa zavrela a oni sa spoločne vybrali popri hradbách smerom na východ k Mĺkvym lesom.

Ráno bolo plné rosy. Vzduch bol svieži ako na zasnežených vrcholcoch Ľadových hôr, kde majú všetky severné vetry svoje domovy. Obloha na západe bola zatarasená veľkými búrkovými mračnami, kým východný horizont horel v prvých slnečných lúčoch. Nebo nad ich hlavami vyzeralo ako veľká mapa. Bez cestičiek a riek, bez osád a miest, ako keby sa dívala do...

Ticho tmavej cely preťal zvuk, podobný volaniu jeleňa, keď má ruju. Benjamín, pritlačený na mrežu, otočil hlavu a zadíval sa na Emu. Tá zahanbene pokrčila plecami. Ktohovie, kedy jedli naposledy?

Hoci Tereza prežila väčšiu časť svojho života v paláci, návyky dvorných dám sa jej nikdy nedostali do krvi. Nepočúvala tých, ktorí ju chceli učiť etiketu správania sa na zámku a od tých, ktorí ju chceli priviazať ku trónu, len aby bola na očiach kráľovskej smotánky, utekala. Namiesto honosných šiat nosila jazdecký odev. Šperky vymenila za zbrane a...

Zatvoril oči. Tma. Otvoril oči. Tma. Natiahol ruky pred seba. Nič. Rozpäl ruky vedľa seba. Nič. Len čo Samuel prekročil prah tajomnej brány, ocitol sa v temnote. Aspoň, že mal pod nohami tvrdú zem. To bolo jediné, čím si bol teraz istý. Keďže nič nevidel a nič necítil, vyčkával na mieste, dúfajúc, že tu takto neostane naveky.

V tmavej izbe, za zatvorenými okenicami, plával ťažký vzduch ako v podzemí. Rozžeravené uhlíky na otvorenom ohnisku v kúte kuchyne ho ohrievali ako ostré slnečné lúče uprostred sparného leta. Nad úzkym dreveným stolom sa miešali vône horiacej sviece a čerstvého čaju z medovky. Nedojedené a vyschnuté kysnuté koláče zo včera im tíško závideli. Tie...

Adela sa ocitla uprostred davu, aký dosiaľ nevidela. Akoby v ľudskej slučke, ktorá ju čoskoro udusí. Hlavy sa tlačili na hlavy a telá na telá. Tlačenica sa zväčšovala ako cesto, ktoré sa prekypí a vyleje z hrnca. Naozaj netušila, odkiaľ všetci tí ľudia prišli, ona však mala pocit, že sa na ňu tlačí celé mesto. Nik nebol doma, nik v...

Chalupa sedliaka Šimona prichýlila na noc dvoch nečakaných hostí. Cudzincov, chlapca a dievča, ktorých stretli s Adelou blízko malého rybníka.

Slnko sa už porúčalo z oblohy, keď zastali na úpätí Ľadových hôr, aby si odpočinuli a počas noci aj načerpali nové sily. Mubatsiri sa rozbehol do neďalekého lesa uloviť niečo pod zub, kým Chekutanga znášala suché drevo na oheň.

Keď Samuel vyšiel z podzemia, slnko viselo v strede oblohy ako veľká žiarivá perla. Čistina pod skalou bola tichá, rovnako ako hustý les okolo. Divočina mlčala, akoby sa zľakla človeka. On však vedel, že preľaknutý by mal byť on. Nezabudol na príbehy, ktoré sa o tomto tajomnom lese rozprávali v meste. Obzeral sa na strany a hľadal Terezu. Nikde ju...

V kuchyni bolo dusno, z vonka sa však cez kamenné steny už od rána prebíjal taký hluk, že Marta dosiaľ neotvorila okenice. Rýchlosťou blesku sa rozšírilo, že stratená sestra pána mesta je nažive a že po celý čas žila v blízkosti paláca.

Dievča, ktoré k nim prehovorilo mocne, ako keby jej z hrdla vychádzal zborový spev, nemohlo byť staršie od neho. Vyzerala presne tak, ako si ju Benjamín pamätal z podzemia. Celá v čiernej, od hlavy až po päty. Zaodetá postavou krehkej dievčiny, ako keby len nedávno dosiahla vek dospelosti. Avšak až teraz, na dennom svetle, uzrel aj jej hrdzavú...

Šimon a Benjamín si vzali kone a vydali sa na cestu do Tienistej. Verili, že sa im podarí nájsť miesto, kde Anavin prekliala tú dievčinu. Možno to bude vedieť jej otec, možno ten, kto jeho dcéru videl naposledy zdravú. Ak sa im podarí nájsť to miesto, vchod do podzemia bude blízko. Verili, že na noc budú späť.

Vojaci, ničiaci fakle popri schodisku do svätyne, si ani nevšimli, že princezná Nina padla k zemi. Kapitán, stojaci na na treťom schode, na nich reval ako lev, keď zacíti na svojom území votrelca. Jediný Yan videl, ako sa jej podlomili kolená a ako sa bezvládne zvalila na bok. Pribehol k nej, vzal ju do rúk a otočil ju tvárou k...

Adela otvorila oči a obyčajná tma sa razom premenila na desivú.