Byť ako farizej

Určite sa mi už stalo, že mi niekto povedal: "Ty si taký farizej!"

A určite to nebol kompliment.

A predsa existuje príbeh, v ktorom sú mi farizeji príkladom.

"Čo povieš ty?" pýtajú sa farizeji Ježiša, keď k nemu privedú ženu, ktorá smilnila so ženatým mužom. Mojžiš prikázal takéto ženy usmrtiť. Oni však prichádzajú k Ježišovi, aby sa ho opýtali, čo si o tom myslí.

Odhliadnúc od toho, že prichádzajú, aby ho provokovali, robia presne to, čo by sme mali aj my. Pýtať sa Ježiša na všetko, čo žijeme, čo plánujeme a čo si želáme či neželáme.

"Čo na to povieš ty, Ježiš?"

Takáto otázka by mala byť každodená ako chlieb. Pred každým rozhodnutím a každým rozhovorom, v každej situácií, či je chcená alebo nechcená.

Pravda je však taká, že sa Ježiša nepýtame takmer na nič. Len sa žalujeme, len prosíme. Lenže on čaká viac. Skutočný rozhovor.

V tomto príbehu si však farizeji zasluhujú obdiv za niečo iné: nielen že sa pýtajú, oni Ježiša aj vypočuli a napokon aj urobili ako im povedal!

Zákon bol na strane farizejov. Aj Mojžiš bol na strane farizejov. Mohli tú ženu ukameňovať bez ohľadu na to, čo Ježiš povedal. A predsa ho poslúchli.

Takéto správanie je... nič iné, iba hodné nasledovania.

Pýtaš sa, čo ti Ježiš chce povedať na tvoj život?

Nie? Farizeji tak robili.

Počúvaš, ako Ježiš odpovedá na tvoj život?

Nie? Farizeji tak robili.

A robíš, čo Ježiš hovorí na tvoj život.

Nie? Farizeji tak robili.

Čudné, však? Veľmi čudné, keď vidím farizejov, ktorí sú mi príkladom v tom, na čo ja často zabúdam. Hovoriť s Ježišom. Počúvať Ježiša. A konať podľa neho.

A áno... v tejto chvíli si želám byť ako farizej.