Čo s rukami, nohami a očami?

Čo všetko by si bol schopný urobiť, aby si si zachránil život?

Dennodenne oň bojujeme. Niekto v čakárni u lekára. Niekto vo fitnes centre. Niekto behaním, iní zdravým stravovaním. Robíme, čo sa dá, aby sme si predĺžili život na zemi. Aby sme prežili. Aby sme žili. Akoby nebola väčšia hodnota, než je život sám.

Pravda, život je Boží dar a treba sa oň aj ako o dar starať.

Kedysi dávno som čítal a neskôr aj videl film o vášnivom dobrodruhovi Áronovi, ktorý miloval divočinu a rád sa sám túlal po horách, skaliskách a dolinách, akoby iba tam, ďaleko od ľudí, naplno žil.

Keď jedného dňa liezol po skalách, jeho pravá ruka zostala uväznená pod obrovským balvanom. Nedala sa vytiahnuť, nemohol ňou pohnúť. A tak vytiahol vreckový nôž a 10 hodín neúnavne brúsil a odrezával skalu. Nič to však nepomohlo.

Áron sedel učupený medzi skalami deň a noc a ďalší deň. Nikto nevedel, kde je. Jeho rodina a priatelia boli zvyknutí na to, že celé dni odchádzal bez toho, aby niekoho kontaktoval, takže ho ani nik nehľadal.

Prešlo niekoľko dní. Bol hladný, vysmädnutý a vyčerpaný, keď sa rozhodol urobiť niečo nepredstaviteľné. Rozhodol sa tým vreckovým nožíkom amputovať si ruku, aby sa zachránil. Trvalo to niekoľko hodín. No on to beztak urobil.

Keď skončil, zaškrtil si ruku a za pomoci druhej zlanil takmer tridsať metrov na podlahu kaňonu. Potom išiel pešo ešte ďalších desať kilometrov po prúde, kým nestretol náhodných turistov, ktorý mu pomohli a zaviedli ho vyčerpaného do nemocnice.

Áron urobil zjavne mučivé rozhodnutie amputovať si pravú ruku, aby si zachránil život.

Lebo život je najväčšia hodnota.

Lenže Ježiš hovorí, že je ešte väčšia hodnota ako pozemský život - život nebeský. A dodáva: "Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa."

Áno, zmrzač seba samého, aby si si zachránil život. Až takto to Ježiš hovorí.

A tým, samozrejme, nemyslí, aby sme si rezali končatiny a vypichovali oči, ale aby sme sa vzdávali všetkého, čo nás odháňa od neho a priťahuje ku hriechu.

Dnes by možno povedal: "Ak ťa televízor, počítač či mobil zvádza na hriech, vypni ho a odhoď od seba. Ak ťa priateľ, sused či kolega v práci navádza na zlé, zanechaj ho. Ak ťa majetky alebo peniaze pokúšajú k zlému, radšej sa o ne podeľ…"

Dnes by možno povedal: "Absolútne nič nestojí za to, aby to ohrozilo tvoj večný život!"

Nezabúdaj však, že aj ruky, nohy a oči sú Božím darom, nielen cestami, ktoré nás vedú k pokušeniu. A tak aj tie treba začleniť do nasledovania Krista.

Nech sa teda naše ruky stanú nástrojmi súcitu, liečenia a útechy. Nech nám naše nohy pomáhajú prinášať svetu evanjelium a naše oči nech sa učia vidieť a naše ústa hovoriť pravdu, dobro a krásu, aby bol vo všetkom, čo je, oslávený Stvoriteľ…