Filozof a Desatoro

21.09.2019

Lebo synovia tohto sveta
sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.

Nie je cieľ, ku ktorému by viedla iba jedna cesta. Vždy je tých ciest viac. Sú cesty zahádzané kamením. Sú cesty, ktoré už pred nami niekto vypratal. Cesty ľahké. Cesty krivolaké, do kopca i z kopca. A tie cesty si vyberáme vo chvíli, len čo si zvolíme cieľ.

Sú však aj cesty, po ktorých chodievame, keď si myslíme, ba skôr veríme, že tým pomáhame svojim deťom, rodinám, farnostiam, Cirkvi...

"Koľko to bude stáť?" opýtal som sa.

"S dokladom alebo bez?" nedostal som priamu odpoveď.

Spomenul som si na svojho učiteľa filozofie.

"A to je pravda, že filozof na otázku odpovedá vždy otázkou?" pýtali sme sa ho.

"Kto to povedal?" odpovedal stručne.

Ten muž bol určite filozof.

Zamrzol som. Keďže jeho otázka nebola mojou obľúbenou odpoveďou. A ten muž to videl.

"Pomôžete tým farnosti," vysvetľoval mi hneď. "Ušetríte. Veď to nerobíte pre seba, robíte to pre farnosť... pre Cirkev..."

Aké je jednoduché veriť mu. A mnohí hneď veria.

Má však ten muž pravdu? Naozaj? Pre farnosť?

Treba priznať, že ľudia tohto sveta bývajú prezieravejší, keď im ide o zisk, ako veriaci, keď ide o večný život. Takto nejako to Ježiš povedal v jednom z ekumenických prekladov jeho slov.

Prezieravejší, keď ide o komfort. Viac, ako keď ide o večný život.

Ospravedlňujeme sa. Hlasno. A búchame sa v prsia. Že to pre rodinu. Že to pre cirkev. Že to pre farnosť. Nik však nepovie tak, ako to je, popravde, že to robí proti Desatoru.

Ohýbame svet, aby sa moja rodina mala lepšie. Ohýbame zákony. Hľadáme cestičky. Skratky. Zjednodušujeme, len aby sa mal niekto lepšie. Ja. Moja rodina. Moja cirkev. Moja Farnosť. Môj kostol. Robíme to pre nich.

A robíme to proti Desatoru. Tak to treba povedať!

Lebo terajší komfort je pre nás viac než večný život. Sme prezieravejší. Pre svet. A chudobnejší o večný život.

Bárs by to bolo naopak...