Hríb, Pohoda a tolerancia

Keď Štefan Hríb obhajoval biskupa Haľka, ktorého vyštvali z festivalu Pohoda, zamyslel sa aj nad tým, či je ešte festival Pohoda tolerantný voči kresťanom. Podľa neho je, podľa mňa... no neviem, keďže som tam nikdy nebol. Premýšľal som všľak, čo tým myslí.

Že sa tam ľudia združujú, navzájom tolerujú (teda okrem katolíckeho biskupa), milujú (pardon za výraz), kamarátia a objímajú, lebo život je jedna veľká sloboda. A to predsa kresťanské je.

Lenže čo ja viem. Vari tomu rozumiem tak, aby som mohol poučovať?

Priznám sa však, čomu verím ja...

Nahradzovať spasiteľský čin Krista na kríži, ktorý mi dovoľuje odovzdať mu bez hanby a poníženia každý svoj hriech, toleranciou k blížnemu vo všetkom, akoby práve toto bolo Ježišove učenie, je trúfalosť a zároveň absolútne nepochopenie milosti!!!

Občas si želám, aby Ježiš nikdy nikoho neuzdravil, nikdy nič nepovedal, aby sme videli len ten skutok na Golgote, len to, o čom hovorí Pavol v liste Efezanom: "V Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi." Lebo na kríži sa stalo to, o čom hovorí aj žalmista: "On vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou!"

A stalo sa to, aby som viac nemal strach. Aby som viac nemusel hovoriť, že si neviem poradiť s hriechom. Hoci popravde, neviem si s ním poradiť, naozaj, ale viac to nehovorím, lebo ako píše Ján: "Keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého!"

Zástancu! Pre hriech. Nie kamaráta, ktorý všetko toleruje. Zástancu!

Ježiš je pre mňa v prvom rade Spasiteľ, až potom kazateľ a uzdravovateľ!

Nikdy nie naopak. Nemôžem si vziať Ježiša, ktorý je skvelý rečník a odmietnuť Ježiša Spasiteľa len pre to, že viac neverím na hriech. Nemôžem. Teda môžem, ale potom som nepochopil, kým Ježiš je!

Vždy najskôr Spasiteľ, až potom to ostatné.

Môj problém je hriech, nie moje zdravotné problémy, obraz v zrkadle, inteligencia, chudoba či sexuálna orientácia - nič z toho nie je problém - iba ten hriech, pred ktorým nik z ľudí nedokáže ujsť. A tak ho Ježiš vzal na seba, ako o tom píše Pavol Korinťanom: "Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás (Boh) urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou..."

Ježiš je zástanca. Porazil hriech, porazil smrť, aby sme mohli žiť.

Ježiš toto urobil.

Ak si hľadáš Ježiša miláčika, ktorý všetko toleruje, na všetko prikyvuje a so všetkým súhlasí, akoby Boh ani neumrel za tvoj hriech, v ktorý, ty, viac neveríš, tak si nič nepochopil.

Je dôležité vybrať si ten správny podiel, ako keď Ježiš pozrie na Máriu a Martu a jednej z nich povie: "Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme."

Bárs by sme si všetci vybrali ten správny podiel - Ježiša Spasiteľa. Lebo tolerovať hriech, akoby ho nebolo, nie je kresťanské.

Ak sa teda vrátim k festivalu Pohoda, či je tolerantný voči kresťanom, ktorí veria, že hriech je zlo, za ktoré sa nechal Ježiš ukrižovať, nachádzam iba jednu odpoveď: festival nie je tolerantný ani voči kresťanom ani voči Ježišovi, lebo reči o hriechu, ktorý treba Bohu odovzdať a nie ho ignorovať, neberie vážne. 

Poznámka pod čiarou: 

Nemám nič proti festivalu Pohoda ani jeho organizátorom, rovnako ako ani proti ľuďom, ktorí ho každoročne navštevujú. Použil som obhajobu pána Hríba z jediného dôvodu - len aby som zdôvodnil prečo žil a zomrel Spasiteľ. 

Požehnané dni ešte.