Jedna veta stačí

Žiť evanjelium do bodky je nad ľudské sily.

Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt5,48) je výzva, na ktorú sa človek plný žiadostivosti - skrytej alebo aj zámernej túžbe po krivoľakosti - môže dívať iba ako na ovocie, ktorého sladkosť na pozemskej púti nie je možné okúsiť. Toto nie je v silách človeka. Ani svätca.

Možno by bolo lepšie, ak by sme podobné vety nepočuli, nepoznali a najlepšie by bolo, ak by sme sa pre ne nebičovali.

Možno by stačila jedná veta. Jedna jediná, ktorá by nám nášho Boha ukázala v žiare jedného reflektora jasne, zreteľne a definitívne. Viac reflektorov totiž robí viac tieňov. A viac tieňov nás vyrušuje, rozptyľuje a zvádza k nepozornosti.

Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta (Jn1,29).

Táto jedna stačí. Táto je zrozumiteľná a vyjadruje všetko.

V tejto je totiž celá pravda o mojom Bohu: hoci ja svoj hriech poraziť nedokážem, On to už urobil za mňa. Vždy, keď k nemu dvihnem zrak a požiadam ho o to, urobí tak znova.

V tejto vete človek nemôže nájsť ani výhovorku: to sa nedá, to neviem, to nemôžem, to nedokážem. Dať svoj hriech Bohu môže totiž každý.

V iných vetách by som aj výhovorky hľadať mohol: veď nie všetci sme rovnako schopní milovať a modliť sa za tých, čo nám ublížili, obetovať sa, byť trpezliví, pokorovať sa, či modliť.

Ale všetci sme rovnako schopní dať svoju krehkosť Bohu. Na to nie je výhovorka.

Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta je naša jediná nádej.

Že sa urovnajú všetky vzťahy, ktoré prežívame bez toho, aby sa nepokazili iné, tak takú nádej nemáme.

Že sa vyriešia všetky naše starosti bez toho, aby nevznikli nové, ani takúto nádej nemáme.

Že sa dostaneme z chorôb, trápení a smútku bez toho, aby neprišli iné, ani takú nádej nemáme.

Máme len tú jednu: že Ježiš sníma hriech sveta. Definitívne. Naozaj. Do večnosti. Máme nádej, že to urobí pre každého z nás - stačí k nemu iba natiahnuť ruku a osloviť ho po mene. Nič viac.

Jediná skutočná nádej, ktorú máme. Vďaka za ňu.