Láska vysvetľuje

V sobotu, uprostred veľkonočného trojdnia, som kľačal v drevenej lavici nášho kostola. Ani nie desať metrov odo mňa ležalo telo mŕtveho Boha. Vedľa neho dvaja rímski vojaci s prilbami na hlavách a kopijami v rukách.

V kostole bolo zvláštne ticho, nadpozemské. Ticho mŕtveho Boha.

Vedľa mňa kľačal môj anjel strážny. V myšlienkach sme sa zhovárali, kým očami sme obaja pozorovali sochu mŕtveho, či sa neprebudí skôr, než vo veľkonočné ráno.

Keď som sa na neho díval, nerozmýšľal som nad tým, koľko bolo treba lásky, aby zomrel Boh. Rozmýšľal som, koľko lásky to musí stáť mňa, aby som pochopil Golgotu, rovnako ako naše vyhnanstvo na zemi.

Keď som sa občas vypytoval môjho strážcu na tajomné veci v našom živote, vždy mal na to iba jednu odpoveď: Kto miluje Boha, všetko chápe.

"Prečo sme na zemi?"

Kto miluje Boha, všetko chápe, povedal s úsmevom.

"A prečo umierame?"

Kto miluje Boha, všetko chápe, opäť sa usmieval.

"A zlo? Prečo je zlo na svete? Prečo dobrí trpia rovnako ako tí zlí?"

Kto miluje Boha, všetko chápe, znova tá istá odpoveď.

"Prečo žijem v nedokonalých, bolestných, trýznivých, falošných, studených a nespoľahlivých vzťahoch, to naozaj Boh nemohol vymyslieť niečo lepšie?"

Kto miluje Boha, všetko chápe, rozosmial sa môj anjel strážny.

Díval som sa na sochu Krista, toho, čo čoskoro vstane, aby som raz mohol aj ja.

Díval som sa pozorne a prosil som iba o jedno, aby ma naučil milovať ho, lebo verím svojmu anjelovi, že tí, čo milujú Boha, rozumejú, prečo nám povedal: vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!