Meno Ježiš

Muž s hlbokými očami pod bronzovým čelom otvára zvitok. Číta z proroka Izaiáša. O milostivom roku. O chromých, ktorí sa postavia na nohy. O slepých, ktorí uvidia. Muž dočíta, dvíha zrak a zatvára zvitok. Znova prehovorí:

"Dnes sa splnilo Písmo, na ktoré ste roky čakali!"

Ten muž rozumie, čo hovorí. Avšak ostatní nie. Mrvia sa. Hundrajú, zatiaľ iba v duchu. Dívajú sa okolo seba, muž na muža, a skúmajú, či aj ostatných tie slová pohoršili.

V dave sa skrýva starec. Tiež ho tie slová zaskočia. Pozná však toho mladíka s hlbokými očami pod bronzovým čelom. Ježiš. Takto ho vždy volali. Za tie desaťročia, čo žil medzi nimi. Ešte kým Jozef žil, často sa spolu navštevovali. Ježiš, syn starého Jozefa.

,Nech mu je ľahká zem!' pomyslí si starec na neboštíka a pozorným pohľadom skúma jeho syna.

,Dnes sa splnilo Písmo, na ktoré ste roky čakali!' Starec si znova spomenie na slová, ktoré tak pokojne vyslovil Jozefov syn. Ježiš.

Aká trúfalosť. Namyslenosť. Opovážlivosť. A rúhanie!

"Rúhanie!" kričí ktosi, akoby poznal jeho myšlienky.

"Rúhanie!" Starec s ním súhlasí a prudko vstáva.

Dav sa pohne. Ježiš vstúpi doprostred a nechá sa ním, akoby plával vo vlnách, vyniesť von. Vedú ho za mesto. Ako zločinca. Ako vyvrheľa. Ako rúhača.

Muž s hlbokými očami pod bronzovým čelom spomalí, až zastane. Pozerá na ľudí okolo seba. Na tváre, ktoré si pamätá z detstva. Veď spolu vyrastali. Veď spolu žili na jednom poli, na jednom kameni, pri jednom tanieri. Vyslovovali jeho meno. Pretekalo im cez pery ako neznáma modlitba. A predsa...

Ježiš. Tak ho volali. Tie ústa ho tak volali tisíckrát... desaťtisíckrát... ktohovie, za tie roky možno aj viac (ako my). A predsa im to meno, pri ktorom sa chvejú aj nebesá, nepomôže vidieť v ňom viac ako iba syna tesára.

Aká škoda. Tragédia. A premrhaná príležitosť milosti.

Verím, že to neskôr pochopili. A vyslovili to meno znova. V sile, ktorú skrýva od večnosti.

Verím, že neskôr uverili. Že ten muž s hlbokými očami pod bronzovým čelom nosí meno, ktoré je nad každé iné meno. Aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: "Ježiš Kristus je Pán!" na slávu Boha Otca.