Na zasneženej ceste

11.02.2017

Konečne sa po dlhých zahmlených dňoch vyjasnilo.

Slnečné lúče sa kĺzali po končekoch vysokánskych smrekov rovnako veselo ako deti, keď sa počas zimných prázdnin sánkovali za dedinou. Sneh sa trblietal ako piesok na pláži, keď ho obmýva príliv. Ideálny čas na prechádzku.

Vystrojil som sa rýchlo. Sadol som do auta a odviezol som sa za dedinu, kam som rád chodieval na huby. V zime nerastú, ale mám tam svoj obľúbený chodníček.

Natiahol som na ruky rukavice a šál som si vytiahol až k nosu. Vzduch bol štipľavý, hoc nefúkalo. Cesta do lesa bola odhrnutá. Chodievali ňou obrovské auta, čo zvážali drevo. Po jej okrajoch vytváral nakopený sneh vysoké biele hradby.

Les bol spočiatku tichý. Pokojne som stúpal do kopca, keď sa tu zrazu predo mnou zjavilo dlhé auto, naložené drevom až po strop neba. Cesta bola úzka. Nebolo kam uhnúť. A tak som vošiel do hradieb na jej okraji.

Najskôr jednou nohou. Preboril som sa až k zemine. Aj druhou nohou, len aby ma auto nezrovnalo s cestou. Stál som po pás v mokrom snehu. Studený sneh ma šteklil pod nohavicou.

Auto prešlo a ja som vystúpil z hradieb snehu. Otrepal som sa a pokračoval som ďalej. O chvíľu sa predo mnou zjavilo druhé auto. Dlhé. Obrovské. A naložené rovnako ako to predtým. Zaváhal som. Nechcelo sa mi zas do snehu. Ale nemal som na výber.

Zodvihol som nohu, keď tu auto predo mnou zatrúbilo. Pozrel som sa do čelného skla. Šofér sa vyklonil z boku a zakričal, aby som chvíľu počkal. Pomaly sa posunul na okraj cesty tak, že zbúral polovicu jej hradieb. Zastal. Vedľa neho sa na druhej strane ukázala cestička. Dosť široká, aby som sa ja nemusel brodiť snehom.

"Poďte," zakričal na mňa, keď sa opäť vyklonil z okna.

Prešiel som okolo veľkého auta bez toho, aby som sa zas namočil do snehu.

Poďakoval som sa mu, keď som prechádzal okolo. Iba sa usmial. A pokračoval v ceste. Obzrel som sa za ním. A v duchu som mu poďakoval ešte raz.

Potom som pokračoval do kopca.

Bolo mi veselšie. Aká maličkosť stačí, aby bolo človeku veselšie.

Nepochybujem, že dennodenne máme na tisíc príležitostí robiť život ľuďom okolo nás veselším. A zväčša, vo väčšine prípadov, ide o maličkosti, ktoré ľahko prehliadame. Nestoja nás ani veľa sí ani veľa času. Nestoja skoro nič.

Stačí iba troška viac pozornosti...