Neodporujte zlému

Neodporujte zlému...

Jedna z mnohých nadprirodzených požiadaviek evanjelia. Ak by sme to preložili na zlo neoplácaj zlom, bolo by to pre nás zrozumiteľnejšie, ale nič by to nemenilo na skutočnosti, že by sa stále táto požiadavka pre nás javila ako nadprirodzená.

Múdri tohto sveta by povedali: "Je to zbabelé, ponižujúce, sebadeštruktívne, nemotivačné..."

Ale múdri tohto sveta zahynú spolu s touto zemou a s takýmto zmýšľaním žiadneho neba pre nich nebude.

Nespomínam si, aby som si pýtal druhú po papuli, keď už som jednu dostal. Nespomínam si, aby som zlodejovi mojich šiat ponúkol aj plášť. Nespomínam si, aby som s niekym kráčal po ceste, ak mi cesta s ním bola nepríjemná.

Nie je to pre mňa prirodzené. Nie je to prirodzené pre človeka: byť nechránený.

Lenže nebolo ani prirodzené zísť z neba a stať sa človekom. Ani pre Božieho syna. Stať sa nechráneným. Poznáme predsa zastavenia krížovej cesty. Na nebi by sa toto Synovi nestalo.

Evanjelium Syna nás volá na cestu na trhovisko... s prázdnymi rukami, len s vlastnou kožou.

Lenže je pre nás prirodzené vlastnú kožu chrániť. Pud sebazáchovy nás núti hľadať bezpečie, utekať pred nebezpečenstvom, nechať vlkom ukradnutú zem a stiahnuť sa naspäť do ovčinca, za plot, vysoký a neprekonateľný.

Je nadprirodzené odporovať zlému.

Musím sa teda kuknúť do neba, prižmúriť a pýtať sa: "Prečo žiadaš, na čo ja silu nemám?"

A Boh neodpovedá. Ani jeho Syn. Ani jeho matka. Ani anjeli. Pozerám sa teda lepšie. Vidím siluetu muža. Človeka. Počúvam lepšie. Rozoznávam jeho hlas. Už som ho počul.

Všetko môžeš v tom, ktorý ťa posilňuje... (Flp4, 13)

Volá sa Pavol. Žil na tejto zemi. Bol ako ja. Ako každý človek. S pudom sebazáchovy. A predsa vystavil svoj život potupe a nebezpečenstvu. Až po mučenícku smrť.

Asi nepochybujeme, že nechať sa zabiť, dobrovoľne, nie je prirodzené.

Pavol to však urobil. Díval sa totiž ponad svet. Zažil nadprirodzené, neodporoval zlému a díval sa pri tom do neba. Lebo všetko mohol v tom, ktorý ho posilňoval.

Ten muž žil, o čom písal.

A takých je plné nebo, mužov a žien z mäsa a kostí, ktorí neodporovali zlému a neoplácali sa zlom.

Boli nohami na zemi ako ja. Ale srdcom v nebi...

Lebo len tak mohli, posilnení Synom, kráčať v jeho šľapajách...

Kráľovná z Tammiru - audio kniha