Ovca a pastier

20.07.2024

Ujasníme si najskôr zopár dôležitých faktov o mne:

Boh ma nepotrebuje. Naozaj nie. Veď k čomu by už len potreboval všemohúci na nebi neschopného a trucovitého človeka zo zeme? A okrem toho, nič, čo som v živote urobil, povedal alebo napísal, nebolo také dôležité, žeby to už neurobil niekto predo mnou.

Nie som kandidátom do jeho siene slávy - nikto nie je - ak sú aj svätí, ktorých uctievame na oltári, tak vždy len pre to, čo v nich urobil Boh a nie pre to, čo oni urobili.

A napokon, čokoľvek dobré, čo som v živote urobil, ani náhodou neprevýši zlo, ktorého som sa dodnes dopustil na sebe alebo ľuďoch okolo.


A teraz zopár dôležitých faktov o Bohu:

Boh ma miluje, aj keď nemusí. Naozaj, nemusí a predsa miluje, aj keď nie je veľa toho, čo by mohol na mne milovať.

Boh vezme každý môj hriech na seba, ako keby bol jeho, vždy, keď ho o to požiadam.

Boh ma hľadá, hoci ma nijako nepotrebuje, kým ja ho potrebujem viac než čokoľvek iné viditeľné i neviditeľné na zemi. A predsa po ňom netúžim celým srdcom. Naťahuje ku mne ruky až z ďalekého neba, kým ja tie svoje skrývam vo vreckách. On dal zo seba všetko, kým ja… oproti nemu takmer nič.

Taký je náš vzťah, hoci jemu sa pri pohľade na mňa vždy zarosia oči… súcitom a túžbou vziať na seba všetky moje ťarchy a špiny.

Toto robí môj Boh. Hľadá, aj keď ja nehľadám. Bdie, aj keď ja spím. Fandí mi, aj keď na neho nemyslím. Je žičlivý. Milosrdný. Trpezlivý. Vytrvalý. A verný.

Je všetko to, čo ja nie som!

Môj Boh je všetko to, čo ja nie som a predsa sa na mňa díva, ako keby som bol jediný na svete.

Napokon, je však nutné porozumieť, že nezáleží na mne, na mojej špine a krehkosti, na mojich hriechoch a spálených mostoch či bezvýznamnosti. Záleží na tých prebodnutých rukách, ktoré sa z neba ku mne každodenne naťahujú, len aby som konečne pochopil, čo znamená: Pán je môj pastier, nič mi nechýba.

Lebo Boh sa na mňa vždy díva ako na toho, ktorý je ako ovca bez pastiera. Vždy. A aj ja sa tak chcem vždy na neho dívať. Ako tá ovca, uvedomujúc si, že bez pastiera ostanem stratený navždy, no s ním zasa, navždy oslávený.