Prebodnutá dlaň

Súženie. Zatmenie slnka. Mlčanlivý mesiac. Padajúce hviezdy a zemetrasenie na nebi. Boh, ktorý schádza z neba k človeku ako učiteľ, keď povie vetu: "K tabuli dnes príde…"

Zúčtovanie. Slovo, ktorým by som ja nikdy neoznačil príbeh medzi Bohom a človekom. Nie, že by som neveril na deň posledného súdu. A tiež verím, že sa raz budem zodpovedať. 

Lenže pre mňa sú dôležitejšie iné slová: "Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú…"

Verím, že všetky slová a nielen tie, ktoré rozprávajú o posledných dňoch.

Ktosi raz opísal svoj sen:

Je súdny deň. Kristus posiela zatratených do večného ohňa a ja vidím, ako mnohí odchádzajú zlomení, zhrbení a zúfalí. A vidím, ako sa jeden druhého pýta:

"Videl si to?"

"Videl."

"Ruka, ktorá nás odmietla a poslala do večného zatratenia, bola prebitá klincom."

Neviem, koľko máš rokov. Dvadsať, štyridsať či šesťdesiat. Na tom nezáleží.

Ani tvoje príbehy, hoci by boli plné špiny, prešľapov a poblúdení, v tej chvíli nebudú nič znamenať. Lebo záleží len na tom, či si všimneš tú dlaň. Prebodnutú dlaň.

Nie tam, keď už bude neskoro.

Teraz!

Stačí sa schovať do tej prebodnutej dlane. Stačí si ju každodenne pripomínať. Stačí v nej zriekať sa každodenných omylov a poblúdení. A ja ti sľubujem, že súženie posledných dní ti neublíži. Teda nie ja. To sľubuje Ten, ktorý si pre teba nechal prederaviť dlane klincami…