Prepočítavam

Ježiša nasledujú zástupy. Dav ľudí, ktorý chce počuť Božie slovo. Vidieť toho, ktorý rozkazuje chorobám i smrti. Učiteľa. Uzdravovateľa. Prisľúbeného Mesiáša.

Chcú ho vidieť, počuť, nasledovať.

A vtedy, keď už ich je mnoho, sa Ježiš otočí a povie: "Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom!"

Nenávidieť rodinu. Znie to tak strašidelne, akoby sa ich snažil od seba odohnať.

Lenže On pokračuje: "Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom!"

Aký kríž? Oni ho chceli iba počúvať, prosiť o pomoc, o uzdravenie.

A potom im povie podobenstvo o staviteľovi, ktorý najskôr prepočítava, či dokáže dokončiť vežu a veliteľovi, ktorý by si mal zrátať, či ma dostatok vojakov, aby tiahol do boja. To len aby sa ľudia neskôr nevysmievali zo stavbára, ktorý nedokončí stavbu a generála, ktorý prehrá vojnu.

Akoby vystríhal dav: "Otočte sa a choďte domov už teraz! Ak ma nedokážeš nasledovať so všetkým čo žiadam a budem žiadať, choď domov, zbytočne ma nasleduješ!"

Takto nejako to myslel. A takto to aj povedal: "Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom."

Tá predstava, že Ježiš sa takto rozpráva s tými, ktorí po ňom túžia je šokujúca. A popravde, je ďaleko od toho, čo si zväčša o Ježišovi myslíme my.

Lenže On nechce nič polovičné, nič občasné, nič falošné.

Chceš ma? Ber všetko alebo nič.

Nechceš ma celého? Choď domov!

Bodka.

Prísnosť. O tom sa veľa v súvislosti s Ježišom nehovorí. A malo by sa. Nám sa však páči viac milosrdenstvo. Boh, ktorý všetko znesie, všetko odpustí. Na počkanie. Na požiadanie.

Lenže Ježiš je jedno i druhé, v rovnováhe - prísnosť i milosrdenstvo.

Že Ježiš naozaj taký bol, o tom by vedel hovoriť Peter. Zažil prísnosť, keď ho Ježiš nazval satanom, lebo sa vyvyšoval nad Boha, ale i milosrdenstvo, keď mu po zrade nevyčíta, že ho zaprel, ale s láskou sa spytuje, či ho naozaj miluje.

Veriť v Boha a nasledovať ho iba v tom, čo mi vyhovuje - v milosrdenstve bez prísnosti - je také ľudské. Lenže Ježiš je Boh. Žiada viac ako iba to ľudské.

A tak to zopakujem v jeho mene ešte raz, len aby sme si vopred spočítali, či na konci vekov, keď mu teraz dáme len štvrtinku svojho srdca a života, nevyjdeme pred ním na hanbu: "Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom."