Priestor pre Boha

06.07.2024

Ježiš sa vracia domov a v sobotu spolu so svojimi učeníkmi vchádza do synagógy, aby sa prihovoril svojim rodákom. Sedí tam Šimon, s ktorým sa Ježiš ako chlapec naháňal po uliciach a záhradách v Nazarete. Tiež Marta, ktorej opravil zlomený stolík. Matúš, ktorý bol najlepším priateľom jeho otca Jozefa. A mnohí ďalší, ktorí s Ježišom rástli a žili s ním.

Ježiš sa vracia domov ako spoluobčan. Ako sused. Ako chlapec, ktorý sa naháňal s inými deťmi medzi domami. Ako syn Márie a Jozefa. Ako muž, ktorého ostatní z mesta vyhľadávali, keď potrebovali opraviť nábytok. Ako človek, ktorý sa nijako nelíši od ostatných obyvateľov mesta.

Ježiš v Nazarete nie je Boh. Tam ho ako Boha nikto nevidí. A niet divu. Veď keď Boh vyrastá tridsať rokov ako obyčajný človek, ľudia, ktorí ho poznajú taký dlhý čas, nevidia v ňom viac než človeka.

Jeho rodáci nie sú schopný dať Ježišovi priestor, aby bol pre nich Bohom. Tridsať rokov bol pre nich človekom, a tak navždy ostane človekom.

Žiaľ, to isté sa môže stať aj nám.

Mnohí žijú s Ježišom desaťročia. A majú svoje vychodené chodníčky: svoj čas na modlitbu, čas na občasnú spoveď, nedeľnú omšu, príležitostný ruženec či čítanie Biblie. Robia tak roky a nepochybujú, že všetko funguje tak ako má. Majú svoju vieru, svoje rituály, svojho Ježiša.

"Žijem dobre," povedia mnohí.

"Som veriaci muž, veriaca žena," myslia si o sebe dobrí katolíci.

A Ježiš, tak ako vtedy, keď prišiel domov, nie je schopný v ich živote nič urobiť.

Majú svojho Ježiša, majú svoju predstavu o ňom. Presne ako jeho rodáci, ktorí si mysleli, že všetko o Ježišovi vedia a práve pre to, pre neschopnosť čakať niečo nové - niečo zázračné, - nedokázali v ňom vidieť viac - živého(!) Boha.

To najhoršie, čo sa nám môže stať, je, keď vezmeme Ježišovi priestor, aby bol v našom živote skutočným Bohom. Keď ho uzamkneme do svojich predstáv, len do úzkych mantinelov, v ktorých mu dovolíme pohybovať sa, mysliac si, že Bohu a jeho konaniu rozumieme.

Lenže Ježiš je Boh živý. Chce rásť, rozpínať sa a ovplyvňovať.

"A nemohol tam urobiť nijaký zázrak!" opisuje evanjelista situáciu v Ježišovom rodisku.

Ježiš určite chcel, ale nemohol.

A určite chce robiť zázraky aj v našom srdci. Určite chce, ale môže? Ak mu totiž nedám priestor, aby bol viac ako iba to, čo si o ňom myslím, tak nebude môcť. A to by bola veľká škoda…