Šedivý zázrak

Kráčal som hore do kopca.

Na vrchol Kojšovskej hole vedie rozbitá asfaltová cesta, ja si to ale vždy radšej vyšľapem po lúke. Zídem z cesty a obídem vrchol dookola cez chumáče trávy a okolo vysokých osamelých smrekov. Vidím do doliny od Zlatej Idky až po Košice, ba až ďaleko za ne na kopce, čo sa občas strácajú v matnom opare.

Kráčal som pomaly a pozoroval som svetlo, jeho farbu a intenzitu. Zastavil som sa a hľadal obrázok, ktorý by som zvečnil fotoaparátom.

Podomnou, asi pätnásť metrov nižšie vybehol z krovia diviak. Pekný, učesaný mladý diviačik. Bola to len chvíľa. Desať sekún a bol preč.

Netajím sa tým, že rád chodím do prírody a rád s fotoaparátom. Skoro ráno alebo neskoro večer, kedy je svetlo najpríjemnejšie. Ak by som nebol kňaz, chcel by som byť fotografom divokej prírody. Schovávať sa v lese dni a noci, a vyčkávať na divoké zvieratá z úkrytu. Loviť záber. Vlkov, ktorých nikdy nevidno alebo rysov, o ktorých ani nevieme, že ich máme. Trpezlivo čakať a chytiť záber, ktorý sa na bežných potulkách lesom chytiť nedá.

Držal som v rukách fotoaparát, keď diviak bežal okolo mňa. A neurobil som nič.

Ani mi nenapadlo, že by som si cvakol vyplašenca. Na vlastné oči som videl diviaka v lese naposledy pred rokmi. A teraz, keď sa zjavil, ja, túžiaci byť fotografom divokej prírody, som túto ponúknutú šancu premrhal.

Áno, užil som si tú chvíľu. Bolo to zázračné. Ale keď občas snívam, že by som bol fotografom divokej prírody, tak teraz, keď mi tá chvíľa padla z neba, som neurobil nič. Vôbec nič.

Každý túži po zázrakoch. Máme sny, ktoré sa nám občas pripomínajú.

Najväčší zázrak je život. A najčastejší sen je prostý: žiť.

Žiť a vidieť, žiť a nájsť, žiť a precítiť, žiť a naplniť sa, žiť a spoznať, žiť a žiť plný život, na ktorý bol človek stvorený od počiatku. Lebo človek bol do rajskej záhrady stvorený na to, aby v nej žil večne. Nafurt.

Najväčší zázrak je život a najčastejší sen je žiť večne.

Denno-denne sa v kostoloch deje práve tento zázrak. Chlieb na oltári, o ktorom Ježiš povedal: Kto je tento chclieb, bude žiť večne, bude žiť naveky... (Jn6)

Túžime po zázraku a keď ho konečne máme na dosah, neurobíme nič.

Tak ako ja, keď okolo mňa prebehol diviak a nič som neurobil.

Tak ako mnohí, ktorí chcú žiť večne, ale keď sa na oltári premení chlieb večného života, nemajú oň záujem.

Pred dvoma tisícročiami bol chlieb večného života najväčším zázrakom.

Dnes je najväčším zázrakom nájsť človeka, ktorý by mal o tento chlieb záujem každý deň.