Zázračný rybolov

Ježiš stojí na brehu jazera. Z jednej strany sa na neho tlačí zástup, chce počuť Božie slovo. Z druhej strany je voda a na jej okraji rybári. Hoci sa namáhali celú noc, nechytili nič. Perú siete. A zdá sa, že Božie slovo počuť nechcú.

Myslel by som si, že Ježiš sa bude venovať tým, ktorí na ňom visia očami. Veď ho hľadali. Veď po ňom túžili. Myslel by som si, že im dá všetku svoju pozornosť. Tým dychtivým, ktorí ho chcú počuť viac a viac.

Čo však urobí Ježiš? Zázrak.

Komu? Tým, ktorí nepočúvajú.

A koho povolá za učeníkov? Tých, ktorí Božie slovo počuť nechceli.

Zázračný rybolov je zvláštny.

Aj povolanie hriešnika Petra také je.

Boh si však môže robiť čo chce a s kým chce - so zástupom, ktorý k nemu denno-denne dvíha hlas, ale aj s tými, ktorí pre neho žiadne slovo nemajú.

Nik nie je hoden Božej zázračnosti. Nik. Ani ja, ani ty. A predsa, Ježiš sa na nás, na každého človeka, aj napriek tomu díva tak, ako keby jej bol hoden každý.

Myslím, že by sa tešil, ak by sme sa takto dívali, na seba navzájom, aj my.