Zlaté teľa

"Urobme si zlaté teľa!" povedal jeden katolík a ostatní ho hneď nasledovali, lebo tá myšlienka patrí všetkým ľuďom... všetkým katolíkom.

Urobili si ho aj Izraeliti na púšti. Boha, ktorý ich vyviedol z Egypta preniesli do zlata. Ohraničili ho. Prispôsobili si ho. Dali mu vlastnú tvár. Boha, ktorého dokáže človek vytvoriť vlastnými rukami.

Skvelý nápad. Veď vlastnoručne vyhotovený Boh dá človeku presne to, čo človek chce. To teľa zredukovalo Boha tak, aby vyhovoval človeku. Ráno mu obetovali obety a potom jedli, pili a robili, čo sa im žiadalo pred nemým bohom v zlatom teľati, ktorému nič nevadilo.

Podobný postoj zaujíma aj Ján Krstiteľ. Keď Ježiš Jána požiada, aby ho pokrstil, Ján Ježišovi diktuje, aký ma byť a čo má robiť: "Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť!"

Zdráha sa, akoby vedel, čo je spravodlivé.

Ján Krstiteľ poučuje Krista. Vskutku zábavné.

Aj pre katolíkov je ľahké vytvoriť si Ježiša v zlatom teľati.

Dať mu vlastné myšlienky a postoje, s ktorými by Ježiš nikdy nesúhlasil. Prekrúcať jeho slová tak, aby pasovali na dobu, ktorú žijeme. Obhajovať v jeho mene to, s čím by Ježiš nikdy nesúhlasil. A k tomu všetkému ešte presviedčať ostatných, že ten Ježiš v zlatom teľati je skutočný a jediný pravý - Boh poslušný človeku.

Hoci myšlienka - prispôsobiť si boha vlastnými rukami - patrí všetkým ľuďom, taký boh, zakliaty v zlatom teľati, nie je skutočný! Nie je to ani boh. Iba prelud. Ilúzia. A prekliatie.

Lebo Boha treba počúvať a nie ho pretvárať na obraz človeka.

Niet predsa takej ľudskej múdrosti, ktorá by mohla z Boha niečo vziať alebo mu niečo pridať. Boha meniť netreba. Ale človeka.

Najlepšie bude, ak začnem meniť seba samého. Podľa Ježiša. Nikdy nie naopak.