Zniesť seba samého

03.11.2018

Občas sa v živote každého človeka stanú veci, za ktoré sa chvíľu hanbí. Z večera do rána alebo aj zopár dní. Lenže človek musí zniesť seba samého, postaviť sa na nohy a kráčať ďalej. Pozrieť sa do zrkadla, snažiť sa odpustiť sebe samému a žiť.

Znieť seba samého... aby sme mohli žiť. Aj to patrí ku každodennosti.

Ako Peter, ktorý ráno v hneve povedal vlastnej mame, že ju neznáša.

Príliš sa starala o to ako žije, o výchovu jeho detí, všetko komentovala a každého napomínala. Nepochybne v dobrej vôli netušiac, že tým môže ublížiť Petrovej manželke, jeho deťom, jeho novej rodine. A tak jej pri hádke povedal, čo povedať nechcel.

Hnev ho ale potom neopustil. Naopak. Pridali sa k nemu hanba a ľútosť.

Lenže život ide ďalej, musí a tak aj on musí zniesť seba samého - krehkého a hlúpeho seba samého.

Ako Jana, ktorá sa na podnikovej akcii opila tak, že ju museli domov priniesť.

A jej dve malé deti to videli. Prvýkrát takto neschopnú povedať súvislé slovo, či stáť na nohách.

Ráno bolo príšerné. Bolesť hlavy, hanba a ľútosť, že deti videli, čo by na svojich rodičoch vidieť nemali.

Lenže život ide ďalej, musí a tak aj ona musí zniesť seba samú - krehkú a hlúpu seba samú.

Znieť seba samého... aby sme mohli žiť. Aj to patrí ku každodennosti.

Lenže ku každodennosti patrí aj zniesť iného človeka. Presnejšie povedané: zniesť iného ako seba samého.

Priznávam sa, že som na seba dostatočne citlivý, aby som si vedel odpustiť či potlačiť v sebe všetky svoje hanby, všetky neuvážlivé slová, ktorými som zarmútil, ponížil alebo urazil iného človeka, všetky zranenia, ktoré som spôsobil či už vedome alebo nevedomky.

Viem znášať seba samého.

A viem sa na seba dívať do zrkadla aj napriek tomu, že celý život zahanbujem, urážam a zraňujem iných. Viem to aj napriek tomu, že opakovane hreším a padám do tých istých zlozvykov. A som v tom dobrý - v znášaní seba samého.

Aj preto by som mal konečne pochopiť, čo znamená milovať blížneho ako seba samého. Alebo zrozumiteľnejšie: znášať iných ako znášam seba...