Pozri na Piláta

Ani túto Veľkú noc sa nebudem dívať na muža, čo porazil smrť.

Som viac človečí než anjelský, aj preto sa radšej dívam na postavy rovnako smrteľné ako som ja.

Na poslucháčov. Na divákov. Na maličkých.

Judáš, ten patrí k veľkej noci rovnako ako kríž. I jeho veta: "Čo mi dáte a ja vám ho vydám!"

To nahnevá každého, kto je citlivý na utláčanie nevinných.

A predsa pre mňa, Judáš nie je tým najväčším vztýčeným prstom posledných dní.

Je tam iný muž. Uhladenejší. Pokojnejší. Muž, ktorý nič neplánuje a neintriguje.

Stojí pred Ježišom, lebo musí. Priviedli mu Ježiša ako zločinca. A tak sa mu díva do očí odvážne a nebojácne. Napína svaly a pripomína, kto tu vládne svetu: "Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?"

Pilát a jeho odvážne slová.

Ježišovi by najskôr zabehlo, ak by nebol vysilený bičovaním. Možno sa jeho skrvavená tvár aj usmiala, keď mu hovoril: "Nemal by si moc nado mnou, ak by ti to nebolo dané zhora!"

Zradcovia ako Judáš sú viditeľní po ovocí.

Ale Pilátové deti vyzerajú ako múdre ovce, ktoré nezablúdia na lúke ani keď nieto pastiera.

A áno, rady sa chvália cudzím perím.

Dívajú sa na nás a okolitý svet hovoriac: "Mám moc…"

Ba dívajú sa tak aj na nebo opakujúc: "Mám moc prijať ťa a moc odmietnuť ťa!"

Aj preto sa túto Veľkú noc nebudem dívať na muža, čo porazil smrť.

Budem sa chvíľu dívať na seba. Nie však, aby som sa obdivoval, ale v pokore pred tým, od ktorého je všetká moc na nebi i na zemi, pozriem sa do svojho vnútra, či náhodou nenapínam svaly, nevystatujem sa, neobdivujem seba a nestaviam sa na miesto, ktoré patrí Bohu.

To len aby jeho zmŕtvychvstanie pre mňa nebolo zbytočné…

Je totiž trúfalé kričať do neba, že mám moc Boha odmietnuť alebo sa staviať na jeho miesto.

Trúfalé, zvlášť, ak aj túto moc mám od neho...