Preddušičková

Keď sa nebo konečne zbavilo všetkých podvečerných farieb, hviezdy akoby spadli z oblohy na hroby, v ktorých odpočívajú mŕtvi. Nikdy nie je toľko života na cintorínoch, ako v čase, keď sa živí snažia dohovoriť modlitbou všemohúcemu, že nebohí patria do neba.

Bolo krátko po ôsmej večer, keď som ostal na cintoríne sám. Maličké plamienky sviečok rozžiarili studené náhrobné kamene. Čerstvé vence, kvety a sošky sladučkých anjelikov skrášlili to posledné miesto pre odpočinok pred vystúpením na nebo, akoby sa duše chystali na ples v najjagavejšej sále národného divadla.

Sedel som na hornom konci cintorína ukrytý pod smrekovou húštinou. Z výšky vyzeral ako koberec plný jagavých črepín z vianočnej výzdoby.

Pozostalí dali cisárovi, čo mu patrí.

Ale či dali aj to, čo patrí Bohu? Odpustky. Spoveď a Eucharistiu. Modlitbu, aby sa odpočívajúci v hroboch skoro dotkli neba.

Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu (Mt22,21).

Ozdobené hroby ako keby dávali Bohu len to, čo je cisárovo…

Pomyslel som na duše, na ktoré si za posledné dni nik nespomenul.

Cestou hore som prechádzal aj popri hroboch, na ktorých nebola ani svieca ani kvety. Najviac ma mrzeli maličké, zarastené hroby, v ktorých určite ležia deti. Možno už niekoľko desaťročí. Hrdzavý kríž sklonený až k zemi, zapichnutý do tvrdej hliny vo vysokej tráve kričal do neba rovnako silno ako modlitby príbuzných pútnikov pri vedľajšom vyzdobenom hrobe. Sú mŕtvi, na ktorých si už nik nespomína. A predsa ma táto predstava nedesí viac, než spomienka na starcov a starenky, ktoré posledné roky žijú v úplnej samote.

Mŕtvi majú nebo bližšie ako tí živí. Mŕtvi majú viac útechy.

Pomodlil som sa za duše, ktorým nemá kto zapáliť sviecu nad hrobom. 

Pomodlil, aby dostali odpustky, o ktoré na hroboch bojujeme.

A myslel som na to, že o zopár rokov, desaťročí, storočí mi nebude záležať na tom, či môj hrob svieti ako vianočný stromček. Ale či sa niekto aj pre mňa spoveďou a Eucharistiou pripraví na túto chvíľu modlitieb, ktorá zachraňuje zašlé životy pre nebo.

Ozdobené hroby svietia pre cisárov tohto sveta.

Ale len modlitby a prosby o odpustky rozžiaria cestičku, po ktorej mŕtvi kráčajú do neba.