Všetkým dlžníkom

Zem je plná dlžníkov, priateľov a známych, ktorí si navzájom pomáhajú láskavosťou.

A tiež tých, ktorí ju potom vyžadujú dostať naspäť.

Za maličkú službu - služba maličká. Za veľkú - veľká.

Mnohí tak žijú a mnohí tak žiť nedokážu, lebo nedokážu veľké služby splatiť veľkými a stávajú sa dlžníkmi. A práve vtedy hovoria: "Pozhovej mi!"

Dobré je, ak je človek voči človeku zhovievavý a túto jeho prosbu vypočuje.

Pozhovej mi. A človek pozhoveje.

Pravda však je, že človek človeku nie je vždy zhovievavý.

Boh však je.

Keď neschopný dlžník prosí pána, aby mu pozhovel, sľubuje, že mu dlžobu čoskoro splatí.

A pán je naozaj zhovievavý. Odpustí mu celú dlžobu a ani neponúkne splátkový kalendár.

Takto si predstavujem svojho Pána.

Pozhovej mi. A dosť. Bodka. Žiadne dlhy. Žiadne splátky. Nič.

Nemusíme hovoriť: "Pozhovej mi a prestanem byť ješitný!", ani: "Pozhovej mi a polepším sa. Pozhovej mi a prestanem byť závistlivý. Pozhovej a nebudem viac egoista, klamár ani sudca nad ostatnými…"

Boh také počuť nepotrebuje. To len my potrebujeme.

Bohu stačí iba to "pozhovej!"

On dlžobu odpúšťa. Veď ju už splatil namiesto mňa!

Aj preto je pre mnohých ťažké dívať sa celý život na Boha - takého zhovievavého - a trpezlivo, deň čo deň, po tých istých chybách a previneniach, opakovať po tisíci krát "pozhovej mi" s pochopením, že svoju dlžobu sám splatiť nedokážem, avšak s vierou, že ju už namiesto mňa splatil Boh na kalvárskom kopci za hradbami Jeruzalema.