Aby ma postavil na nohy

Ježiš prichádza medzi svojich apoštolov, ktorí sú natoľko vystrašení, že sa skrývajú za zatvorenými dverami. Chápem, že posledné dni boli pre nich ťažké.

"Čo budeme teraz robiť? Kam pôjdeme?" pýtali sa možno jeden druhého. Veď oni opustili všetko kvôli Ježišovi, nie kvôli sebe. Čo teraz budú robiť? A bez neho?

Keď ich navštívi Ježiš, rozhodne namiesto nich, že pôjdu do sveta: "Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás!"

Aké veľké vyznačenie. Aká vznešená úloha. Ale naozaj?

Povedať vystrašeným apoštolom, ktorí sa skrývajú pred Židmi, aby išli von a robili to, čo robil on, je prinajmenšom odvážne. Na prvé počutie možno aj necitlivé, až cynické.

,Čože?' pomyslel si nejeden z nich. Ako to myslí? Majú sa teraz nechať chytiť, zbičovať a ukrižovať?

Avšak skôr, než by sa tí muži zháčili, Ježiš na nich dýchol a dodal: "Prijmite Ducha Svätého!" A verím, že iba v tom dychu a vyslovených slovách, v celej sile neba, sa všetok ich strach rozplynul a aj preto sa nenašiel nik, kto by protestoval.

To, čo prežívali apoštoli, mi nie je nijako cudzie: strach, smútok, bezmocnosť a predo mnou znova tá neistá cesta, hoci som dúfal, že budem putovať už len po istých chodníkoch, bezpečne a plný sily.

Nie, ja sa nebojím, čo bude s Ježišom, ale tak ako apoštoli, bojím sa, čo bude so mnou. Vždy, keď dovolím, aby mi Ježiša vzali. Keď sa od neho vzdialim, keď mu dám, hoci aj nedobrovoľne, košom, keď som zrazu ďaleko ako ten márnotratný syn.

Presne to sa deje, keď ma zas a znova opantá hriech.

Smútok zo seba. Bezmocnosť pred zlozvykmi i pred nečakanými pádmi. A strach, že sa z tej špiny už nikdy nevymotám. A tak by som chcel. Dušoval som sa, že budem obozretný, že tak ľahkovážne už nepadnem. A zrazu prásk. Hriech tu, hriech tam, opäť som v tom až po uši.

Ako ťažko sa vstáva z tmy na svetlo. Lepšie je ostať za zatvorenými dverami.

A vtedy prichádza Ježiš.

A ja iba klopím zrak. Snažím sa na neho nedívať. Hanbím sa a ľutujem. On je však mocnejší ako moje smútky, hanby a strachy. Prichádza ku mne bližšie. Aby na mňa dýchol. Aby mi dal z Ducha. Aby ma postavil na nohy.

A vtedy, iba v tom dychu a vyslovených slovách, v celej sile neba, sa všetok môj strach rozplynie a zrazu viem, že len vďaka nemu môžem začať odznova.

Len vďaka Ježišovi môžem a chcem...