Pod nohami mu sedí asi päťtisíc mužov. A možno rovnaký počet detí a žien. Rozmnoží chleba. Všetkým dá najesť. Usmieva sa, veď dokázal, čo nikto pred ním.

Júl 17

Ruky

Ujasníme si najskôr zopár dôležitých faktov o mne:

Pozrel som sa na kríž a nahlas som zopakoval, čo som práve prečítal od svätého Pavla: Boh nás požehnal v Kristovi všetkým nebeským duchovným požehnaním.

Ako chlapec som si naivne myslel, že na správnych cestách (myslím podľa Božej vôle) je zaručene bezpečnejšie ako na iných cestách. A že sa na nich ľahšie dýcha, aj keď budú sparné dni.

Nedá sa zrátať, čo všetko moji rodičia obetovali, aby som dnes bol tým, kým som. Kiežby to bolo možné, pozrieť sa na ten výpis - nielen z bankového účtu, ale aj výpis svojho času, ktorého sa kvôli mne vzdali, výpis trpezlivosti, s ktorou museli bojovať, výpis záľub, ktoré pre mňa obetovali...

Už je to dávno, čo ma Ježiš pozval k sebe do lode, aby sme sa spoločne prepravili na druhý breh. A tak, ako som to očakával, odvtedy až podnes, obloha nad nami je bez mráčika a hladina jazera pod nami pokojná. Čajky okolo nám prespevujú svoje nekonečné symfónie a ryby, veľké ako ja, neúnavne a šantivo vyskakujú do výšky plachiet....

Boh je žičlivosť, ktorá sa uskutočňuje, koná a deje v živote človeka, ak mu to človek dovolí. Lebo s Božím kráľovstvom v človeku je to ako so semenom, ktoré sa hodí do zeme. A či človek spí alebo bdie, či je deň alebo noc, Božie kráľovstvo v ňom rastie, a on o tom ani nevie.

Jún 05

Kiežby...

Koľko poníženia zažije človek za život? A zosmiešňovania? Polená pod nohami a ohovárania za chrbtom? Koľko nadávok?

Dva razy kohút zaspieva a ty ma tri razy zaprieš. Takto povedal Ježiš Petrovi, ale jemu sa to nepáčilo a tak mu oponoval: Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.

Večer, keď boli učeníci zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Pilát, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!"

"Nechcem, aby sa moje dieťa narodilo do sveta, akým je ten, v ktorom žijeme!" Tak túto vetu som už počul viackrát a nielen vo filmoch.

Ľud putujúci na púšti ochorie. Mojžiš urobí medeného hada a povie: "Každý, kto sa naň pozrie, uzdravie!"

Čítal som ako chlapec rozprávku o čarovnom zrkadle. Kráľovná sa doň zadíva a pýta sa: "Zrkadielko, povedz mi, kto je najkrajší na svete?"

Predstavujem si toho muža, ako sedí pred tmavou jaskyňou. Do očí a tváre mu svieti pálivé slnko. Díva sa do dlaní ako do zrkadla. Uprostred nich mu leží zakrvavený nos - jeho nos, skutočný a ešte horúci.

Chodil som do školy. Aj na fyziku. A mal som ju rád. Možno práve preto som nerozumel, ako môžu byť tmy mocnejšie, než je svetlo. Vari svetlo neničí tmu? Definitívne? Tak prečo potom Ján napísal, že svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali (Jn1,5)?

Používame to často. Keď niečo trvá dlhšie než sme chceli. Alebo tak dlho, že nám to vzalo sily, náš čas, a možno niekedy aj chuť ísť po dobre vychodených chodníkoch. A predsa máme skúsenosť, že všetko má svoj koniec. A vieme tiež, čo to znamená "až do konca".

Nie je možné nestretnúť človeka. Svet je preľudnený, denno-denne na seba narážame, počúvame rôzne hlasy, pozorujeme rôzne príbehy, počúvame rôzne učenia.

Pouličné lampy sa rozsvietili skôr, než by nebo nad domami zatiahlo svoju čiernu oponu. Zastal som pri jednej z nich a zadíval som sa k oblakom, ktoré sa v oranžovom svetle lampy obliekli do fialových šiat.