Predstavujem si toho muža, ako sedí pred tmavou jaskyňou. Do očí a tváre mu svieti pálivé slnko. Díva sa do dlaní ako do zrkadla. Uprostred nich mu leží zakrvavený nos - jeho nos, skutočný a ešte horúci.

Kráčajte. Krok za krokom ako dieťa, ktoré sa prvýkrát postaví na nohy a žasne nad tým, z akej výšky sa zrazu díva na okolitý svet. Kráčajte ako batoľatá, možno aj ťarbavo a neskúsene, aj s pádmi a plačom, avšak kráčajte, lebo k cieľu sa dá dostať iba po ceste, nijako ináč.

Ján stojí na brehu a kuká na Ježiša ako odchádza. Možno má v očiach slzy ľútosti a v srdci túžbu nasledovať ho. Díva sa na toho, ktorého túžili vidieť generácie pred ním a na ktorého budú spomínať generácie po ňom. Na nikoho v histórií zeme sa nedívalo toľko ľudských očí ako na Ježiša: s túžbou, s prosbou, s volaním. Včera. Dnes. A zajtra zas. ...

Nie žeby som nemal Vianoce rád, ale priznávam, teším sa, že sú za nami.

Chodil som do školy. Aj na fyziku. A mal som ju rád. Možno práve preto som nerozumel, ako môžu byť tmy mocnejšie, než je svetlo. Vari svetlo neničí tmu? Definitívne? Tak prečo potom Ján napísal, že svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali (Jn1,5)?

Niet konca-kraja. Používame to často. Keď niečo trvá dlhšie než sme chceli. Alebo tak dlho, že nám to vzalo sily, náš čas, a možno niekedy aj chuť ísť po dobre vychodených chodníkoch.

Nie je možné nestretnúť človeka. Svet je preľudnený, denno-denne na seba narážame, počúvame rôzne hlasy, pozorujeme rôzne príbehy, počúvame rôzne učenia.

Dec 02

Bdejte!

Niekedy je jedno slovo viac ako celý príbeh. Niekedy je v jednom slove všetko, čo sa od nás očakáva, aby sme raz vo večnosti mohli povedať, že naša životná cesta došla do zdarného konca.

Pouličné lampy sa rozsvietili skôr, než by nebo nad domami zatiahlo svoju čiernu oponu. Zastal som pri jednej z nich a zadíval som sa k oblakom, ktoré sa v oranžovom svetle lampy obliekli do fialových šiat.

Spomalil som, zapol výstražné svetlá a zapojil som sa do kolóny áut. Keďže som sa ale neponáhľal, vôbec, ale vôbec mi to nevadilo. A kým sme sa slimačím krokom posúvali dopredu, v duchu som si pohmkával melódiu, čo pred chvíľou znela z rádia. Takú, ktorá aj keď sa nepáči, predsa ostáva.

Prváčika bolí zub. Už to budú týždne. A tak ho rodičia vezmú k zubárovi. Muž v bielom plášti pozrie do jeho úst, zakrúti hlavou a povie chlapčekovi: "Neboj sa!"

Zem je plná dlžníkov, priateľov a známych, ktorí si navzájom pomáhajú láskavosťou. A ktorí ju potom vyžadujú dostať naspäť. Za maličkú službu služba maličká. Za veľkú veľká. Mnohí tak žijú a mnohí tak žiť nedokážu. Nemôžu veľké služby splatiť veľkými a stávajú sa dlžníkmi. A vtedy hovoria: pozhovej mi.

Na vrchu sa pred nimi premenil (Mt7,1), len aby sa nezabudlo na nebo, keď je zem bezútešná pre človeka. Občas špina zeme prekryje všetko, aj nebo, aj slávu… a On nechcel, aby sme zabudli, že ten, kto s ním dokáže vytrvať v bolesti zeme, dostane účasť na sláve Jeho neba.

Zobudilo ma teplo a svetlo. Slnečný lúč ma pálil na zrnách. Sklonil som hlavu a zhíkol tak nahlas, že burina vedľa mňa zakliala. Začervenal som sa a v duchu aj ospravedlnil, že budím ostatných okolo seba. Pohľadom som však stále sledoval svoje nové telo.

Ak by sme nepoznali lásku, čo so sebou ako rozvodnená rieka nesie emócie a dotyky, úsmevy a pohladenia, asi by sme nereptali pri slovách, ktorými Ježiš učí apoštolov: "Kto miluje otca, matku, syna, dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden." (Mt10, 37)

Zhrbený starec nadvihol hlavu a zadíval sa na mňa pohľadom, v ktorom bolo viac mŕtveho než živého. Oči mal veľké ako lekná. Zakrývali ich dlhé sivé nite, ktoré mu rástli z obočia ako štetiny z kefy na koberec.

Nenechám vás ako siroty… zablúdených vo vlastnej múdrosti, ktorú síce viete zaobaliť do nádherných slov, ale to sa dá aj hlúposť.

Chcieť rozumieť všetkému, čo Ježiš robí v našom živote a žiť iba v súlade s Božou vôľou je síce pekná predstava, vždy to však bude iba zbožné želanie, nieč viac. Chyby nás neminú, ani pády, zlyhania či zranenia, ktoré sa dotknú nás i tie, ktorými sa my dotkneme najbližších. Sme príliš ľudskí, aby sme boli dokonale pripútaní k...

Boh sa mi spovedá. Boh mi vysvetľuje svet. Boh mi našepkáva, čo mám hovoriť. Boh mi rozpráva o ľuďoch, ktorí sú okolo mňa. Boh mi hovorí, čo si myslí o vašom živote, o vašich problémoch a biede...