Anjelov domov

Uložil som sa konečne do postele. Prikryl som sa perinou až k nosu a privrel viečka. Môj každodenný strážca sedel na stoličke pod oknom. Vždy tam bol, každý večer, keď som zaspával. Iba niekedy sa ukázal, iba občas bol zhovorčivý.

Otočil som sa na bok a otvoril zvedavo viečka. Bol tam. Sedel s prekríženými nohami a díval sa na mňa pokojne, ako iba anjeli strážni dokážu.

"Povieš mi rozprávku?" opýtal som sa ho neskrývajúc šťastie, že ho vidím.

"Nie," pošepol, "chcem sa ťa niečo opýtať..."

"Dobre," súhlasil som a čakal, čo je také dôležité, že to zaujíma aj môjho anjela strážcu. Zvyčajne sa ma na nič nepýtal, to iba ja, keď mi bolo smutno.

"Prečo si mu uveril?" spýtal sa priamo a ja som vedel, že hovorí o našom spoločnom šéfovi.

Prečo? Opýtal som sa v duchu. Jednoduché otázky nie vždy mávajú aj jednoduché odpovede. Veril som vždy, odkedy si pamätám. Už ako dieťa, aj ako mládenec, rovnako ako dospelý muž. Ale prečo sa ma na to pýta? Veď on to vie. Pozná ma možno lepšie ako ja sám seba. Vie o mojich myšlienkach, pocitoch i náladách. Zaiste aj vie, prečo verím.

"Veď to vieš..." bránil som sa odpovedať.

"Ja to viem," súhlasil so mnou, "ale či to vieš ty?"

Opäť som sa zamyslel. Hoci som bol v posteli a chcel som spať. Nechcelo sa mi už hľadať odpovede na takéto otázky. No vedel som, že by tam sedel dovtedy, kým by som na to neprišiel.

"...lebo verím, že On je Spasiteľ sveta, že sám si s hriechom neporadím a že práve preto za mňa zomrel!"

"To hovorí tvoja hlava," šepkal trpezlivo, "ale čo ti hovorí srdce?"

"Srdce?" bolo ťažké nájsť odpoveď tak neskoro.

"...lebo verím na domov," poznal som tú odpoveď už dávno, "a nikde, kde som doteraz bol, kde som žil, ani medzi ľuďmi, ani bez ľudí, som domov nenašiel. Taký skutočný, kde nie sú starosti..."

"Domov," anjel sa usmial a poprial mi dobrú noc, "nech sa ti teda o ňom sníva. Je totiž prekrásny..."

Poprial mi ešte dobrú noc a rozplynul sa v tme ako fatamorgána.

Privrel som viečka, dúfajúc, že cez noc ochutnám aspoň štipku z domova, kde už nebudú žiadne starosti...