Čert nikdy nespí

V príbehu o Ježišovi na púšti sa deje niečo neuveriteľné: diabol hovorí s Bohom. Možno ešte neuveriteľnejšie sa nám môže zdať, že by diabol mohol hovoriť aj s človekom. Čo s človekom, so mnou!

Ak by som sa ťa opýtal: "Hovoril si niekedy s diablom?"

Krútil by si hlavou: "Ja? Nikdy!"

A v tej chvíli by som krútil hlavou ja: "A čo ak s ním hovoríš viac ako s Bohom?"

Verí ešte tomu dnes niekto? Žeby sa naozaj Ježiš a diabol zhovárali na púšti? Alebo diabol s človekom? Pre mnohých ide o príbeh alebo vymyslený alebo neuveriteľný - veď vojna medzi Bohom a diablom sa človeka netýka.

Dosť o tom pochybujem.

Diabol na nás útočí, len čo sa dostaví nedostatok. Na mňa. Na teba.

"Nemáš chleba?"

"Nemáš meno hodné slávy?"

"Nemáš moc?"

Takto útočí na Ježiša. A takto útočí aj na nás.

Veľkú časť našich životov prežívame nedostatok: lásky a citov, ľudí a ich prítomnosti, majetku, uznania a času, moci, pohodlia a slávy... a mohol by som pokračovať ďalších dvadsať riadkov.

Nedostatok je každodenný. Odkedy sme boli vyhnaní z raja, stále nám niečo chýba. A vždy bude, až kým sa nevrátime tam, kde znova bude človek vidieť svojho Boha z tváre do tváre.

Boh ponúka v našom nedostatku cestu, ktorou je Ježiš. Diabol rýchle riešenia.

Hádaj, kto sa mi prihovára, aby mi dal hneď to, čo mi chýba?

Diabol k nám bude hovoriť, ponúkať rýchle riešenia, jednoduché cesty a zvlášť v čase nedostatku, kedy sa nám každá pomoc zdá dobrá, bude nás ťahať za sebou. A bude to robiť prefíkane, obozretne a v prevlečení.

Ježiš sa na začiatku cesty, skôr než by ukázal, kým je a čo prináša, vysporiadal s večným pokušiteľom: "Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť!"

A práve tieto slová nech sú mojou modlitbou, keď sa diabol prihovorí aj mne.