Chápete?

Láska Boha je v službe, nie v príkazoch a zákazoch.

Súhlasím... je to také neuveriteľné, že Ježiš by mal slúžiť mne, lenže kým túto pravdu o vzťahu Boha k človeku nepochopím, nedokážem sa na seba pozrieť tak ako sa na mňa díva Boh.

"Pane, ty mi chceš umývať nohy?" pýta sa Peter Ježiša. "Nikdy mi nebudeš umývať nohy!"

Samozrejme, že sa zdráha. Kto to kedy videl, aby Mesiáš, na ktorého Židia tisícročia čakali, umýval nohy obyčajnému rybárovi. Ježiš patrí na trón, nie ku umývadlu. Mal by držať zlaté žezlo a nie špinavé nohy rybára.

Ježiš mu však povie: "Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou."

A v tej chvíli sa všetka hrdosť rybára rozpadne.

Dovolí mu to. Nechá si umyť nohy. A sleduje, ako sa pred ním skláňa Boh, ako do svätých dlaní naberá vodu a prstami mu jemne umýva pokožku okolo prstov a tvrdých chodidiel. Celé nebo sa skláňa, aby to videlo. Zadrží dych a s bázňou sleduje, ako veľmi Boh miluje človeka.

Boh neprikazuje. Boh slúži.

Čokoľvek Boh robí, slúži tým človeku, či už tomu rozumiem alebo nie.

Boh je ako ten márnotratný Otec, ktorý čaká na človeka.

Boh je ako pastier, ktorý hľadá na horách zatúlanú ovečku.

Boh je ten muž na kríži, ktorý pri pohľade na mňa hovorí: "Otče, odpusť mu, veď on nevie, čo robí!" A hovorí to tak, aby som to počul. Aby som nezabudol, že už som ospravedlnený. Aby som vedel, že sa môžem vrátiť domov, pozrieť mu do očí a nečakať iné, ako láskavý pohľad, slzy a radosť z toho, že mi môže poslúžiť milosrdenstvom a láskou.

Taký je môj Boh - večne otvorená náruč, pripravená slúžiť.

Tu však príbeh Boha a človeka nekončí.

"Chápete, čo som vám urobil?" Ježiš sa pýta, keď ich umyje všetkých. "Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám!"

Chápete? Chápem?

Že to nie prikázania, ktoré beztak nedokážem dodržiavať. Nie kázania, ktoré si beztak nedokážem zapamätať. Ale jeho príklad. Ako Ježiš nám, tak my druhým.

Ak je teda láska Boha v službe, tak aj moja láska ku človeka taká musí byť.

Bárs by som nezabudol...