Chcem byť chvastúň

Modlím sa, aby som bol dobrý chvastúň.

Chvastúň alebo chválenkár ako sv. Pavol. Aby sme si rozumeli, skôr, než nado mnou pokrútite hlavou, tak sv. Pavol o sebe napísal v liste korintskej farnosti toto: "Budem sa radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila!"

Byť chvastúň. Priznať krehkosť. Nezaprieť biedu.

Ako vtedy, na začiatku každej omše, keď sa chvastajú všetci: "Vyznávam, že som veľa zhrešil, myšlienkami, slovami skutkami a zanedbávaním dobrého... moja preveľká vina... a pre to vás prosím modlite sa za mňa..."

Robíme tak, aby v nás prebývala Jeho sila. Chvastáme sa biedou.

Aký dobrý začiatok svätej omše. A aký skvelý svet by to bol, ak by sme tak všetci robili aj v každodennom živote - pokora je predsa len liekom na všetko.

Nie, nemá zmysel staviať sa pred Ježiša a byť sa v prsia, aký dobrý som.

"Lekára potrebujú chorí, nie spravodliví," zdôrazňoval.

A blahoslavenstvá. Koľkí slávni, koľkí bezúhonní, koľkí dokonalí sa tam dostali? Nie, sú tam iba tí, ktorí plačú, ktorí sú chudobní, prenasledovaní... sú tam iba biedni.

Neklamem, ak verím, že Boh si za svojich najbližších priateľov vyberá tých, ktorí sa čo najviac podobajú na jeho Syna - ukrižovaného - a teda posledných, odmietnutých, krehkých a ubolených...

Tak prečo by som Ježišovi klamal alebo zamlčiaval, aký naozaj som?

A tak sa naozaj modlím, aby som bol ako Pavol. Chvastúň, ktorý Ježišovi ukáže a zverí každú svoju slabosť.