Cirkev je offline

Myslím si, že založiť Cirkev pred dvoma tisícročiami bola riadna fuška. 

Ale tiež si myslím, že ak by Ježiš sa stal človekom dnes, tak založiť Cirkev by bolo priam nemožné.

Ak by bol dnes Ježiš pozvaný urobiť nejaký zázrak - vzkriesiť mŕtveho - najskôr by sa na neho veľký zástup netlačil. Ľudia by sedeli doma a online sledovali, kto to je a čo to chce. Milión zhliadnutí na youtube a státisíce lajkov na instagrame, ale žiadne spoločenstvo.

Spoločenstvo. Áno, Cirkev je v prvom rade spoločenstvo. My dnes ale žijeme v dobe skupín. Skupinový hovor. Skupina na facebooku. Skupinový chat. Instagram. Virtuálne skupiny a žiadne spoločenstvá.

Pamätám si časy, kedy som všetko musel vybaviť a vybehať osobne. Musel som tvoriť spoločenstvo s ľuďmi, ktorí zlepšovali kvalitu môjho života. Dnes to nie sú ľudia, ktorí ju akože zlepšujú. Dnes už nemusím do banky, ani do obchodu, ani na úrad... dnes som online, v chyži a sám.

Už viackrát sa mi stalo, že ma niekto požiadal o spoveď... po telefóne. Online spoveď, keďže v appstore ešte nemajú aplikáciu, ktorá by to umožňovala hneď a na požiadanie. Je niekedy ťažké vysvetliť, že v dnešnej online dobe sa treba prísť spovedať osobne a vytvárať spoločenstvo. 

Krst, svätá omša, sviatosť manželstva, zmierenie... 

Všetko v spoločenstve. Áno, aj v dnešnej dobe.

Čoskoro budeme mať ďalší pochod za rodinu. V Bratislave. Nepochopte ma zle (to nie je zhadzovanie práce iných - iba zamyslenie), ale prečo je potrebné pochodovať za záchranu niečoho, čo nemožno zničiť? Rodina tu bude vždy a nemožno ju zrušiť, ak má pokračovať život na zemi. Prepáčte, ale to vedia aj tí, čo nosia čierne tričká s bielym nápisom JBNR.

Čo sa ale zničiť dá: rodina, ktorá vytvára osobné spoločenstvo.

Dnes sa mama nemusí pýtať dcéry, ako sa má a čo je nové... vie to s facebooku a má k tomu aj obrazovú prílohu na instagrame. Dnes sa aj rodina stáva online skupinou, kde každý o každom všetko vie - dokonca viac ako kedysi - hoci sa jeden s druhým ani nevidia. Sedíme vedľa seba a posielame si správy mobilom. Hlavne, že sme v rovnakej skupine.

Cirkev nikdy nebude skupina. Vždy, odjakživa bola a bude spoločenstvo. Lenže čo bude s Cirkvou, keď ľudia na spoločenstvá zabudli? Keď ich nežijú ani doma v rodine?

V rodine. To je asi jediná cesta.

Nie pochodovať. Lebo pochodovať nie je žiadna robota.

Ale vytvoriť z rodiny spoločenstvo, osobné, trváce, offline spoločenstvo založené na spoločnom zdieľaní svojho času, príbehov a modlitieb, výšin i priepasti, zdieľaní záujmov a citov je v dnešnej dobe robota, ktorá vyzerá rovnako nemožná ako dodnes vyzerajú prvé kroky človeka na mesiaci.

Cirkev je v prvom rade miesto stretnutia. 

Ale aby taká bola aj naďalej, potrebujeme rodiny, ktoré nie sú iba online skupinou vo svete mobilných aplikácií. Nemusím za svoju rodinu pochodovať, myslím si, že úplne postačí, keď sa z nej najskôr pokúsim urobiť spoločenstvo.