Čo robí viera?

"Čo robí viera?" opýtal som sa ešte anjela strážcu, keď zavrel knihu rozprávok, čo si nosil so sebou, keď ma odprevádzal do ríše snov. Knihu si strčil pod krídlo a zadíval sa na mňa veľkými očami prekvapene.

"Ty to nevieš?"

"Možno iba tuším," bránil som svoju slabú vieru, "možno mi o nej povieš viac..."

Anjel preletel zo stoličky ku posteli a posadil sa mi na vankúš. Bol tak blízko, že jeho páperie na krídlach pre môj dych tancovalo ako vo vetre. Sklonil sa ku mne a jeho kučery ma pošteklili na tvári.

"A čo si myslíš ty?" opýtal sa ma.

"Veď vieš, čo si myslím," dúfal som, že ma nebude naťahovať ako zvyčajne, keď sa tvári, že nepozná moje myšlienky.

Anjel sa vystrel a vyletel až k stropu. V tme izby žiaril ako nejasná kométa, čo sa približuje k zemi s dlhočizným chvostom, aby sa všetci dívali iba na ňu.

"Viera robí z ľudského dieťaťa Božie dieťa," anjel nadvihol bradu a díval sa cez strop mojej izby k jasnej oblohe, "viera ti dovoľuje vystúpiť z masy ľudí nad svoje okolie, nad zem, nad svoju prízemnosť, nad svoju ľudskosť do priestoru čistého svetla, kde Boh rozpúšťa v sebe všetky otázky a pochybnosti..."

Skoro som ani nedýchal, akoby vravel o nebi.

"Viera ťa vyzdvihuje do svetla," pokračoval anjel s očami upretými k nebu, "kde ti Boh ukazuje, ako víťazí nad svetom, čo ťa dusí pre pocit, že nič v ňom nie je bezpečné..."

Zletel dole ku mne a posadil sa opäť na vankúš.

"Viera je bezpečie," vzdychol som si a on sa tíško usmial.

Vedel lepšie ako ja, čo to znamená.

Pohladil ma po vlasoch a v myšlienkach som vnímal, ako mi želá, len aby som to čím skôr pochopil a prijal. Len nech čím skôr rozumiem, prečo je viera bezpečie...