Hneď neexistuje

Bolo to už dávno, ale viem, že keď som premýšľal nad strednou školou, nebolo to hneď, aby som si vybral tú, kam som nakoniec poslal prihlášku. Rovnako keď som sa chystal na vysokú školu. Nevedel som hneď, kam chcem ísť. Ani keď som sa rozhodol z nej odísť a nastúpiť do seminára. Rozhodoval som sa. Nie rozhodol hneď. A potom ako kňaz. I dnes. Nič dôležité v mojom živote sa nedeje hneď. Všetko dozrieva...

Hneď zanechali siete... zanechali lode, otca... zanechali všetko. Hneď. (Mk1,14-20).

Znie to tak rozprávkovo, až by som si myslel, že nás evanjelista Marek iba ťahá za nos. Podvádza. To len aby nás motivoval hneď nasledovať Učiteľa. Lenže to hneď asi nebude najdôležitejšie.

Možno hneď zanechali siete, lode i otcov a matky. Ale trvalo roky, desaťročia, kým zanechali seba, aby sa stali ním, tak ako to Pavol nakoniec vyzná: Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus... (Gal2,20).

Jedným z tých, čo všetko zanechali bol aj Peter. Pri stretnutí s Ježišom počul, ako mu On hovorí: dosť bolo rýb, odteraz budeš loviť ľudí (Lk5,10). A Peter mu uveril. Hneď ho nasledoval.

A potom prešli tri roky. Ježiša zavraždili na kríži. A hoc sa po nedeli ukáže ženám i učeníkom živý, Peter nasadne na loď a ide chytať ryby (Jn21). Už nebudeš, povedal mu na začiatku Ježiš. A on ho hneď nasledoval.

Lenže hneď uveriť neznamená hneď chápať, kto je Boh, hneď mu rozumieť, hneď dodržiavať desatoro, akoby to bol telocvik, hneď mať vieru ako horčičné zrnko, hneď byť vzorom, čo hodno na piedestál postaviť, hneď byť ako ľalia čistý, hneď byť svätcom... veď ani apoštoli nimi hneď neboli, hoc hneď zanechali siete i lode a išli za ním... (Mk1,20).

Naozaj to znie rozprávkovo hneď ho nasledovať, ale apoštoli, tak ako ja, ty a všetci, na vlastnej koži poznáme, že hneď, ktoré je viac nadšením a očarením než vierou, ani vrchy neprenáša ani zázraky nerobí.

Kto vytrvá do konca, bude spasený (Mt10,22). Toto dostalo Petra do neba. Jeho vytrvalosť v hľadaní odpovedí na každodennosť v prítomnosti Učiteľa.

Jeho trpezlivosť so sebou, vlastnými slabosťami, nerozumnosťou i pochybeniami. A to všetko s ním. Že hneď zanechal lode i siete je asi tak dôležité, ako to, či mal bradu dlhú až po prsia, či iba po ramená.

Ale že sa nikdy nevzdal, že ho nikdy neopustil, to dôležité je... veď, kto vytrvá vo svojom hneď až do konca, bude spasený...