Ja nie som svetlo

Možno za to môže moja pýcha. Možno nevedomosť. A možno iba túžba po dokonalosti, ktorej už podľahli mnohí pri pohľade na Boha v koži človeka.

Mnohí naivní.

Byť svetlom je zaiste vznešená túžba. Je však takáto túžba z hora? 

Byť svetlom znamená byť plný jasu. Iba toho jasu.

Aby sme tak vyzerali... skrývame, čo je v nás tmou. Zahaľujeme, čo je na nás krivé. Mlčíme o tom, čo svetlu škodí. Tajíme. Lenže skutočné svetlo toto nerobí. Nemusí. 

Svetlo je iba svetlo. Nič viac. 

A ja som aj kúsok tmy. Aj kúsok hnisu. Aj hanby.

A tak, aby sme nezabudli, ponúkam vám jeden poznatok z Prológu o Jánovi Krstiteľovi:

Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle.

On sám nebol svetlom, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.

Ku svedkovi patrí aj nedokonalosť. A to som ja. Aj nedokonalosť. 

Krstiteľ tomu rozumie. Nesnaží sa byť viac. Iba svedčí.

Nech je teda v novom roku viac svedectva, než toho úsilia stať sa svetlom. 

Ja ním predsa nikdy nemôžem a teraz už ani nechcem byť... lebo čím viac sa snažím byť svetlom, tým menej svedčím o skutočnom svetle... rozumieme si, však?