Jeden z desiatich

Deveť z desiatich malomocných, ktorých Ježiš uzdravil, neprejavuje žiadnu vďačnosť.

Čo keby sme to preniesli do dnešnej doby a povedali: "Deveť z desiatich katolíkov neprejavuje Bohu žiadnu vďačnosť!" Dosť, nie?

Deveťdesiat percent veriacej populácie nemá Bohu za čo ďakovať, teda má, ale neďakuje, lebo popri všetkých ,prosím' a ,pomôž' a ,urob niečo' neostáva na vďačnosť čas.

Mária. Ako málo o nej čítame v evanjeliách. Mnohí by chceli viac. A ako málo počúvame jej hlas a slová, keďže niet veľa viet, ktoré by jej zaručene patrili. A predsa máme čosi, čomu hovoríme tak vznešene (právom!) chválospev.

Zopár zaznamenaných viet, ktoré vyjadrujú - áno - nič viac a nič menej, iba vďačnosť.

Povedala málo a v tom málo Bohu ďakuje: lebo zhliadol na jej poníženosť, lebo veľké veci urobil, lebo jeho milosrdenstvo je večné, lebo ukázal silu, lebo rozptýlil pyšných, zosadil mocných a povýšil ponížených, lebo hladných nakŕmil, lebo sa ujal Izraela a pamätá na svoj ľud.

Mária ďakuje. Neprosí, nežaluje sa, nestrachuje sa, ale vzdáva vďaky.

Boh si zaslúži vďaku desiatich z desiatich. Nie iba hŕstku, nie iba kúsoček, Boh si zasluhuje vďaku celého stvorenstva, lebo... Pavol to vyjadril asi najlepšie, keď píše efezkej farnosti: Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.

Boh nám dal v Kristovi všetko požehnanie, vďaka za to! Nie hŕstku, všetko dal!

Mali by sme krajšie dni, ak by bolo viac vďačnosti. Na hundranie, ponosovanie, sťažovanie, komentovanie a porovnávanie sa s inými, na to máme vždy času habadej. Na vďačnosť... na tú pomenej.

Nie, vďačnosť nie sú ružové okuliare. Vďačnosť je túžba nepremeškať čo i len najmenšie dobro v každodennom živote. A verím, že čím je viac vďačnosti smerom k nebesám, tým viac prichádza požehnania zhora k nám. Nie iba verím, garantujem.