Každodenné rozhodnutie

Tri kríže na Golgote. Na jednom visí Boh ako na tróne, skrvavený a predsa plný múdrosti a nádeje. Obkolesujú ho dvaja hriešnici. Jeden sa sťažuje a preklína, druhý hľadí na Ježiša vedľa seba, mysliac si, že takto blízko pri Bohu dosiaľ nikdy nebol.

A práve tento obraz ovplyvňuje moju každodennosť. Obraz dvoch krížov pri kríži Spasiteľa.

Zločinci tam visia ako bratia jednej matere, ako bežci na jednej štartovacej čiare, s totožnou minulosťou, pádmi a pokleskami, výhodami i nevýhodami z rodiny, v ktorej rástli, s minulosťou, ktorú nemožno zmeniť, avšak s budúcnosťou, ktorú im nik vziať nemôže, ani Boh. Lebo aj v tej najtemnejšej chvíli nestrácajú možnosť rozhodnúť sa - a to je ten najväčší dar, ktorý nám nemôže vziať ani naša najhanebnejšia minulosť.

Ježiš sa na mňa díva teraz a práve teraz mu môžem povedať: "Spomeň si na mňa!"

Ježiš nemá pred sebou spis môjho života, v ktorom listuje ako vyšetrovateľ, aby ma pritlačil do kúta pre hriechy, o ktorých som si myslel, že ich nikto nikdy neodhalí.

Záleží iba na tom teraz. Ako na tej Golgote. Stačí jeden pohľad, jedno slovo, jedno ,spomeň'.

Obraz ukrižovaných vedľa Kráľa mení moju každodennosť.

Každý deň totiž prináša možnosť rozhodnúť sa pre alebo proti Spasiteľovi. Reptať alebo dúfať. Sťažovať sa alebo sa dívať do svetla. Hundrať alebo sa modliť. Každý deň je takouto voľbou. Ako tam na Kalvárií. Ako tí dvaja zločinci, z ktorých jeden stráca a druhý získava všetko.

A nemýľte sa, Ježiš na mňa nebude tlačiť a hnať ma do kúta, len aby som sa správne rozhodol. Ani toho zločinca, ktorý iba preklínal, nijako neprehovára a nevaruje. Nechá ho slobodne si vybrať: svetlo alebo tmu, peklo alebo ráj. A z lásky, nepochopiteľnej lásky, jeho rozhodnutie mlčky rešpektuje.

Nech je teda odteraz každé teraz - tá najdôležitejšia chvíľa života - naplnená jediným správnym rozhodnutím: "Spomeň si, Pane, na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva!"