Keď Boh nemá pravdu

01.09.2018

Aj obyčajná stolová hra má svoje pravidlá. Bez nich by ju nik nechcel hrať, bez nich by to viac nebola ani zábavná ani spoločenská hra.

Aj príroda má svoje pravidlá, bez ktorých by najskôr prestala fungovať. Zem by sa pokazila, ak by nebola gravitácia, či fotosyntéza. Dobre, že sú, lebo práve vďaka nim je zem stále obyvateľným miestom pre človeka.

A nakoniec aj človek, ten Bohom stvorený vládca nad všetkým ostatným - živým a mŕtvym - má svoje pravidlá.

Srdce a jeho tlkot, ale rovnako hĺbku, ktorú nemožno zmerať. Ruky a v nich silu, nohy a v nich rýchlosť, mozog a v ňom múdrosť. Všetko, aby to slúžilo človeku na dobré...

Už dvadsaťšesť rokov máme vlastnú ústavu. Pripomíname si to teraz, cez tieto dni.

A za dvadsať šesť rokov - jeden by neveril - sme ju menili už sedemnásť krát.

Zdalo by sa, že ak človek čosi robí, tak to robí poriadne. A zvlášť pri pravidlách a poučeniach, ako má fungovať tak obrovské spoločenstvo, akým štát bezpochyby je. A predsa. Ústavu bolo nutné opravovať sedemnásť krát.

Ľudské obyčaje, ľudské príkazy a zákazy podliehajú času. Vyvíjajú sa a menia rovnako, ako sa mení a vyvíja človek. Zavše s cieľom pomôcť človeku. S cieľom, aby bolo dobre človeku na zemi.


Sú ale obyčaje, ktoré sa nemenia. Ponaučenia či príkazy, ktoré sú tak absolútne dobré a dokonalé, že sa viac nemôžu ani meniť ani vyvíjať. Tak ako ich Stvoriteľ.

Teda aspoň ja tomu verím.


Chápem, ak chce človek meniť ľudské obyčaje. A považujem to za správne.

Ale nechápem, ak chce človek meniť obyčaje, ktoré majú nadprirodzený pôvod. Nechápem, ako si môže človek namýšľať, že je múdrejší ako stvoriteľ vesmíru. Nechápem, kde sa berie v človeku odvaha pozrieť sa k nebu a povedať: To si nevymyslel dobre... a meniť pravidlá, ktoré určil sám Boh.

Božie prikázania opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov. Takto znie Ježišova výčitka človeku.

Odjakživa to tak robíme. Meníme jasné za zahmlené, zdravé za chrobačné, božie za ľudské. A tak sa opakované klamstvá stávajú pravdou, žiadostivosť láskou a niektoré hriechy čnosťami, ktorými sa môžu na verejnosti pýšiť aj tí najpravovernejší kresťania.


Pravda o Bohu a človeku je a bola vždy len jedna a mýliš sa človeče, ak sa domnievaš, že tá pravda patrí človeku. Kdeže. Patrí Bohu.

Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Takto to povedal Peter pred veľradou, keď ho súdili, že nasleduje Ježiša.

Snáď si raz túto vetu vezmú za svoje celoživotné motto aj dnešní kresťania...