Keď raz nebude konca

Niet konca-kraja. Používame to často. Keď niečo trvá dlhšie než sme chceli. Alebo tak dlho, že nám to vzalo sily, náš čas, a možno niekedy aj chuť ísť po dobre vychodených chodníkoch. 

A predsa máme skúsenosť, že všetko má svoj koniec. A vieme tiež, čo to znamená "až do konca".

Znie to až tak rozprávkovo, keď anjel povie Márii o kráľovstve, čo nebude mať a ani nemá konca (Lk1,33).

My zväčša máme skúsenosť, že všetko končí. A nič netrvá večne.

Muž si berie ženu. A sľubuje večnú lásku. Ale... pozná všetky tie vtipy o manželstve. Možno to teda ani v jeho prípade nebude až do konca.

Rozžiarené oči. Narodeninový koláč a na ňom horiace sviečky. Koľko radosti pre malú princeznú. Ale aj ona vie, že to je chvíľa, ktorú zajtra vezme nový deň. Ani táto radosť nepotrvá až do konca.

Život sa rýchlo mení a nič netrvá až do jeho konca. Okrem...

Žena, trpiaca rakovinou, mi zomierala pod rukami. Navštevoval som ju každý deň.

"Lepšie to už nebude," usmiala sa na mňa cez deravé zuby, "takto to bude bolieť až do konca."

A ja som vedel, že má pravdu. Toto jej už nik nevezme. Ani zajtrajší deň nie.

Poznal som veľa takých, čo sa roky zmierovali s tým, že až do konca si so sebou ponesú svoju chorobu. A nepoznám nikoho, čo sa roky zmieruje s tým, že budú už len veselé dni až do konca.

Ale jeho kráľovstvu nebude konca!!!

Všetci by sme predsa chceli žiť tam, kde sa budeme sýtiť už len radosťou, a kde si budeme pripomínať každý deň, že tá radosť nemá konca-kraja. Radosti nebude konca. Spokojnosti nebude konca. Blaženosti nebude konca.

Možno je život boľavý až do konca. A možno žiadne konce nie sú.

Čaká nás život bez nich, bez koncov. Večnosť.

A tam, veríme, že nič z toho, čo bolelo na svete až do konca, nebude mať ani miesto, ani spomienku.

Predsa len je miesto vo vesmíre, kde bolesť a utrpenie má svoje konce a radosť, tá potrvá, lebo jeho kráľovstvu nebude konca.