Kľúče od kráľovstva

Nie je celkom rozumné myslieť si o sebe, že som už taký dobrý, že aj nebo nado mnou tají dych. Takým Ježiš povedal: "Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva..."

A nie je ani rozumné myslieť si o iných, že sú takí zlí, že aj nebo nad nimi už zlomilo palicu. Takým apoštol Pavol povedal: "Nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán!"

A predsa, porovnávanie, kto je horší alebo väčší hriešnik, poznáme.

"Myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema?" pýta sa Ježiš a hneď aj odpovedá: "Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne!"

Nie počty hriechov, nie ich ťarcha, ale pokánie.

Prvé, čo žiada Ján Krstiteľ, keď začne kázať pri Jordáne a prvé, čo žiada Ježiš, keď začne vyučovať je to isté: robiť pokánie.

Ani Ján ani Ježiš tie slová nehovoria Rimanom. 

Nehovoria ich ani Židom, aby ich odovzdali pohanom za hranicami Palestíny. 

Hovoria ich veriacim nábožným ľuďom.

Pokánie je pre všetkých. Ako nutnosť. Ako kľúče od kráľovstva.

Lebo hriech je na rukách každého človeka.

A tak, keď ťa tvoja myseľ alebo srdce, nebodaj jazyk, budú opäť zvádzať k posudzovaniu či porovnávaniu, kto je horší alebo väčší hriešnik, spomeň si, že jediné, v čom sa máme a chceme navzájom porovnávať je pokánie!