Najdôležitejšie potreby

Ľud putujúci na púšti ochorie. Mojžiš urobí medeného hada a povie: "Každý, kto sa naň pozrie, uzdravie!"

Až príliš jednoduché, však?

Mohol povedať, aby sa najskôr vyznali z hriechov, potom nech sa modlia krížovú cestu a napokon nech ešte putujú pod nejaký posvätený kopec. Aspoň tri dni. A tam, samozrejme, až tam, na jeho vrchole by bol ten medený had. Nech to niečo stojí. Len nech to nie je také jednoduché.

Až príliš jednoduché, však?

Stačí dvihnúť bradu a pozrieť sa na medeného hada. Tam, kde sú. Mojžiš im postavil medeného hada pred oči. A hotovo. Pozreli a boli uzdravení. Bez zbytočnej námahy. Zadarmo.

Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.

Potrebuje Boh moje modlitby? Nie.

On nie. To ja ich potrebujem. Občas sa zastaviť, stíšiť a pozrieť na seba v jeho prítomnosti. To len aby som sa zo seba raz nepovracal.

Potrebuje Boh vyznanie mojich hriechov? Nie.

Veď ich pozná všetky, či? Nepotrebuje počuť, že som trikrát kradol a desaťkrát ohováral. On totiž vie, že som kradol až šesťkrát.

On to nepotrebuje. Ale ja áno! Najskôr sa totiž potrebujem pred Boha a seba postaviť v pravde: som náchylný ubližovať. No ešte viac potrebujem vedieť, že to moje zlo nie je definitívne! Hoci si ho celoživotne nesiem na pleciach, je tu niekto, kto ho nesie so mnou. A kto, ak ja prejavím záujem, ho vezme na seba, akoby bolo jeho a nie moje! 

A nezabúdam, že bez vyznania hriechov nie je nebo pre nikoho!

Potrebuje Boh, aby som chodil do kostola, počúval Božie slovo a sýtil sa z jeho Tela? Nie.

Bol by som však odvážny, ak by som tvrdil, že je to zbytočnosť, ktorá mi vôbec nepomáha a neusmerňuje ma, aby som bol lepším človekom pred sebou, i pred svojimi blízkymi.

Potrebujem modlitbu, spovede, Božie slovo a očistu svojho svedomia... 

Kvôli sebe... nie Bohu... aby viera, že Boh sa o všetko postará, lebo je môj Spasiteľ, bola pevná ako skala, na ktorej chcem postaviť a prežiť svoj život.

Lebo nie Boh, ale ja so náchylný zabúdať, spochybňovať a strácať aj to, na čom v živote najviac záleží... trebárs aj vieru!