Nehodný som

27.06.2020

Kto miluje otca, matku, syna, 
dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden 
(Mt10, 37).


Ako možno milovať Boha viac ako svoju ženu či dieťa? 

Veď Boh sa neusmieva, nepohladí, nedáva emóciu, neberie spánok... 

Ako možno Boha milovať, keď je vlastne bezpohlavný a nepríťažlivý?

Boh nechal na zemi človeku lásku, ktorá je mätúca vášňou a náladami, a volá po láske, s ktorou nik nemá skúsenosť? A ešte povie, že ak ho nemilujem viac, tak ho nie sme hoden?

Tak to môžem rovno povedať: nehodný som.

Všetci sme nehodní, no nie každý to dokáže priznať. 

Lenže bez tejto pravdy o nehodnosti, bez tohoto priznania, nikdy nezažijem to, o čom píše Ján, len aby sme sa nebáli: láska je z Boha (1Jn4, 7). 

Nie z človeka. Láska je z Boha.

Zväčša, či takmer vôbec, nie sme postavení pred takúto voľbu: dcéra alebo Boh. 

Nebo mi nehrozí vztýčeným ukazovákom a nekričí na mňa: neopováž sa milovať svoju dcéru viac ako mňa! 

Každodennosť nám dokonca ani neponúka situácie, v ktorých by sme museli zaprieť vlastné dieťa, len aby sme dokázali Bohu, že je dôležitejší v našom živote.

Práve naopak. Ponúka nám možnosti, v ktorých môžeme svoje dieťa, svojho muža milovať práve preto, že milujeme Boha. 

Veď aj oni sú občas neznesiteľní, nevďační, neporiadní a pomstychtiví - dcéri, synovia, manželky či manželovia - a práve vtedy sa dokazuje moja láska k Bohu odpúšťaním, zmierením, trpezlivosťou, odriekaním či poníženosťou.

Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden (Mt10, 37).

Aby sme chápali: dieťa sa nesmie stať mojou modlou a prekážkou na ceste k Bohu. 

A naopak, Boh ma che učiť milovať to dieťa aj vtedy, keď si to nezaslúži... láskou, ktorá je z Boha.