Nehodný som

Ako možno milovať Boha viac ako svoju ženu či dieťa?

Veď Boh sa neusmieva, nepohladí, nedáva emóciu, neberie spánok...

Ako možno Boha milovať, keď je vlastne bezpohlavný a nepríťažlivý?

Boh nechal na zemi človeku lásku, ktorá je mätúca vášňou a náladami, a volá po láske, s ktorou nik nemá skúsenosť? A ešte povie, že ak ho nemilujem viac, tak ho nie sme hoden?

Tak to môžem rovno povedať: nehodný som.

Všetci sme nehodní, no nie každý to dokáže priznať. 

Lenže bez tejto pravdy o nehodnosti, bez tohoto priznania, nikdy nezažijem to, o čom píše Ján, len aby sme sa nebáli: láska je z Boha (1Jn4, 7). 

Nie z človeka. Láska je z Boha.

Zväčša, či takmer vôbec, nie sme postavení pred takúto voľbu: dcéra alebo Boh. 

Nebo mi nehrozí vztýčeným ukazovákom a nekričí na mňa: neopováž sa milovať svoju dcéru viac ako mňa! 

Každodennosť nám dokonca ani neponúka situácie, v ktorých by sme museli zaprieť vlastné dieťa, len aby sme dokázali Bohu, že je dôležitejší v našom živote.

Práve naopak. Ponúka nám možnosti, v ktorých môžeme svoje dieťa, svojho muža milovať práve preto, že milujeme Boha. 

Veď aj oni sú občas neznesiteľní, nevďační, neporiadní a pomstychtiví - dcéri, synovia, manželky či manželovia - a práve vtedy sa dokazuje moja láska k Bohu odpúšťaním, zmierením, trpezlivosťou, odriekaním či poníženosťou.

Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden (Mt10, 37).

Aby sme chápali: dieťa sa nesmie stať mojou modlou a prekážkou na ceste k Bohu. 

A naopak, Boh ma che učiť milovať to dieťa aj vtedy, keď si to nezaslúži... láskou, ktorá je z Boha.