Neviditeľným

Ježiš vidí, čo iní nevidia!

Aj tú vdovu, ktorá hodí dve drobné mince do pokladnice chrámu.

Aj tú, ktorú si ostatní nevšímajú. A ak by si ju všimli, možno by povedali:

"Len dve mince? Tak málo?"

"To nestojí za reč! Ani za povšimnutie!"

"Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice!" povie o nej Ježiš, lebo vidí, že ostatní dávali zo svojho nadbytku, kým ona... dala všetko!

Ježiš vidí, čo iní nevidia!

Najťažšie je dávať všetko - deťom, manželovi, manželke, rodine - aj vtedy, keď nik nevidí našu námahu, obetu a sebazapieranie. Dávať všetko aj vtedy, keď sa nenájde nik, kto by to ocenil. Aj vtedy, keď to ostatní považujú za samozrejmosť.

Lenže Ježiš vidí, čo iní nevidia!

Verím, že práve takéto dobro, ktoré robíme z lásky, hoci je v očiach iných zanedbateľné, ba dokonca prehliadané, je viac ako akákoľvek modlitba, ktorú vyslovíme v dobrej vôli za našu rodinu, manžela, suseda či rodičov.

Strelná modlitba nás veľa obety a premáhania nestojí.

Avšak konať dobro, voči ktorému sú ostatní nevšímaví a konať ho trpezlivo, vytrvalo a vždy s láskou... tak v tomto je už dosť obety na to, aby takéto dobro prinášalo so sebou požehnanie.

Ježiš ho dáva. A zvlášť vtedy, keď chýba vďačnosť tých, pre ktorých to dobro robíme. Dobrá správa však je, že Ježiš vidí, čo iní prehliadajú.

A On dáva viac, ako iba tú pozemskú vďačnosť. Dáva požehnanie, ktoré pretrvá až na večnosť. Tebe a tým, za ktorých tie strelné modlitby putujú k nebesám.

Ako dobre, že Ježiš vidí aj to, čo iní nevidia...