Pokušenie

Stačí zakloniť hlavu a pozrieť sa ku hviezdam - tam je nebo.

Stačí mať iba štipku fantázie, aby sme videli, ako sa tam pred vekmi rozprával otec so synom - v jednote, v úcte a pravdivo.

"Pošlem ťa na zem," povedal Otec pred dvoma tisícročiami.

"Dobre," súhlasil Syn.

"Do maštale, nie do paláca."

"Dobre."

"Budeš hladný, smädný, ohováraný a osočovaný."

"Dobre," povedal syn znova.

"Nebudú ťa chcieť, ba budú ťa nenávidieť a hovoriť, že si posadnutý."

"Dobre," trval pevne na svojom Syn.

"Opľujú ťa, zradia, ukrižujú a neuveria, že si môj," pokračoval Otec, "ba budú sa ti vysmievať, tam pod krížom, že si iných zachraňoval a seba nedokážeš... vraj čo za boha si?"

"Dobre."

"Urobíš to pre nich?" opýtal sa otec nakoniec.

"Urobím," povedal Syn a Otec sa mu poďakoval za tých, ktorí Synovi nikdy neďakovali a neďakujú.

Iných zachraňoval a seba nedokázal. Mohol, ale nechcel. Lebo práve vtedy opäť zachraňoval nás.

Pokušenie uprednostniť seba pred inými bdie v každom človeku. Vystúpiť na výšiny po ohnutých chrbtoch a zlomených ramenách iných - tak táto sebecká myšlienka zradila nejedného z čestných a bohumilých ľudí.

Zradila Judáša. A zradila aj Petra, keď utekal pred slúškou, čo ho obvinila, že sa priatelí s Ježišom. Peter zachránil seba a iných nedokázal.

Ježiš zachraňoval iných a seba nedokázal.

A potom som tu ja. V tom istom pokušení chrániť vlastnú kožu a iných podsúvať levom a hyenám, len aby som ja sám bol v bezpečí.

Pokušenie Judáša a Petra má svoju skrýšu v každom človeku. Bdie a vyčkáva, aby nás opantalo vo chvíli, keď sa nám naskytne príležitosť prilepšiť si a osláviť sa na úkor iných.

Aj vtedy stačí iba zakloniť hlavu a pozrieť sa ku hviezdam - tam je nebo.

A tam býva ten, ktorý pokušeniu osláviť sa na úkor iných vždy odolal.