Pozhovej mi

Zem je plná dlžníkov, priateľov a známych, ktorí si navzájom pomáhajú láskavosťou. A ktorí ju potom vyžadujú dostať naspäť. Za maličkú službu služba maličká. Za veľkú veľká. Mnohí tak žijú a mnohí tak žiť nedokážu. Nemôžu veľké služby splatiť veľkými a stávajú sa dlžníkmi. A vtedy hovoria: pozhovej mi.

Dobré je, ak je človek voči človeku zhovievavý a túto jeho prosbu vypočuje. Pozhovej mi. A človek pozhoveje. Ale nie vždy je človek ku človeku zhovievavý.

Občas sa mi zdá, že toto slovo si človek ani nezaslúži. Ja ho poznám z biblie. Kde neschopný dlžník prosí mocného pána, aby mu pozhovel, že mu dlžobu čoskoro splatí. A pán je naozaj zhovievavý. Odpustí mu celú dlžobu, lebo prosil o zhovievavosť. Ako keby ten dlžník ani nepovedal, že mu dlžobu splatiť chce, ako keby povedal iba pozhovej mi.

Takto si to predstavujem, keď sa dívam do neba. Pozhovej mi. A dosť. Bodka.

Žiadne pozhovej mi a prestanem byť ješitný. Pozhovej mi a polepším sa. Pozhovej mi a prestanem byť závistlivý. Pozhovej a nebudem viac egoista, klamár ani sudca nad ostatnými.

Človek, ten to počuť potrebuje: pozhovej mi a dlžobu splatím. Urobí splátkový kalendár, pošle výpalníkov alebo súdny príkaz.

Naopak Bohu stačí iba pozhovej. On dlžobu odpúšťa. On ju splatil namiesto mňa.

Pri každej spovedi počúvam, ako sa chcú všetci polepšiť: Bože na nebi odpusť mi a ja sa polepším. A nebo odpúšťa a človek blúdi ďalej.

Pokorne priznávam, že Boh sa ináč správa k dlžníkom ako človek. Bohu stačí pozhovej mi. Bohu stačí odpusť mi. Veď on vie, že to ostatné, tie dlžoby mu ja splatiť nedokážem. Zas budem ješitný a zas egoistický. Zas a potom zas.

Aj preto si myslím, že to najťažšie vo viere je dívať sa celý život na Boha zhovievavého a trpezlivo, deň čo deň po tých istých chybách a previneniach opakovať po tisíci krát pozhovej mi s vierou, že svoju dlžobu nesplatím ja, ale že ju splatil Boh na kalvárskom kopci.