Rada na každý deň

06.08.2022

Posolstvo evanjelia vie byť občas aj výkričníkom či otáznikom, nielen troma bodkami, za ktorými sa pousmejem a pomyslím, že som v Božích očiach vzácny, hoci v tých mojich vyzerám ako trhan a modloslužobník.

"Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo," povie najskôr Ježíš.

"Jééééj!" poviem ja.

"Bedrá majte opásané a lampy zažaté!" pokračuje Ježiš.

"Čo?" nadvihnem obočie.

"Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť!" zdôrazní a čaká, kam uhnem pohľadom. On totiž vie. Pozná moje myšlienky a vidí, že bedlivosť nie je silná stránka človeka.

Zadíval som sa do zeme a sám seba, v duchu, hoci pred Ježišom nič nie je utajené, som sa spytoval: ,Bol som v každom okamihu dnešného dňa pripravený byť s Ježišom?'

Odpovedať som mohol ja alebo aj on. Ja by som to však príliš komentoval, len aby som sa vyhovoril alebo ospravedlnil a tak som nechal odpovedať jeho.

"Nebol," prihovoril sa mi láskavo Ježiš.

"Nebol," zopakoval som po ňom s úľavou, že mi nebude pripomínať každú chvíľu z dňa, kedy som nezažal lampu a nečakal, že by sa ma mohol nejakým spôsobom dotknúť, osloviť ma alebo potešiť. Moja lampa vyhasla v zhone sveta, do ktorého ma hodili ako do vody.

Lebo často sa tak naozaj cítim - ako na lodi, ktorú unáša vodný vír. Točím sa v kruhu, stále dokola, veslujem ako o život a hoci vidím pokojné vody za hranicou víru, nie som schopný preveslovať sa až k nim. A tak sa točím a točím a zabúdam, že aj ten vír leží na obrovskej Božej dlani, lebo nie je nič, čo by Boh neprekryl svojou prítomnosťou a slávou. Točím sa, točím a myslím na seba, na svoje strachy, budúcnosť, ktorá je neistá, na všetky tie bremená, ktoré som sa rozhodol niesť a plány a predsavzatia a úlohy a sny a... a v tej chvíli robím všetko možné i nemožné, avšak zabúdam byť bdelý, aby sa ma aj na tej lodi Boh mohol dotknúť svojou prítomnosťou.

"Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo!"

Nie, v tej chvíli na to ani nepomyslím. Bedrá nemám opásané a lampy dávno vyhasli, lebo vidím seba viac ako svojho Spasiteľa. Do kelu! A robím tak zas a zas, deň za dňom, príbeh za príbehom, život za životom. Zabúdam bdieť, lebo tma sa mi zdá občas taká strašidelná, že na svetlo ani nepomyslím.

"Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť!" zdôrazní mi Ježiš znova.

"Budem sa snažiť," prisľúbim.

"Dobre." Boh sa na mňa usmeje. "To je dobrý začiatok."

Prikývnem a v duchu, hoci On to tiež počuje, zopakujem: ,Snažiť sa byť bdelý, pripravený zažiť Ježiša v každom okamihu svojho života, je dobrý začiatok...'

A Boh sa na mňa usmeje znova. A ja? Len tak na neho chlapčensky huncútsky žmurknem...