Raz stačí

Mal by byť všade a vždy, aby ľudia mohli k jeho nohám klásť chorých a posadnutých. Takto by sme si svojho Boha predstavovali. Takto by sa nám páčil. Ako ibalgin na poličke. Vieme, kde je, keď nám ho treba. Vždy k dispozícií. Kiežby aj náš Boh taký bol. Vždy, keď ho potrebujeme.

Keď ho hľadali dedinčania, po tom, čo urobil zázraky, o jakých jakživ nepočuli, Ježiš sa pokojne vzpriami, aby povedal: Poďme inde... (Mk1,33).

Akoby im povedal: Už ste ma videli, už o mne viete, raz stačilo, žite z toho... do smrti.

Raz stačí. A potom odlúčenie, ticho, pustatina a túžba, aby sa Ježiš znova ukázal. Mnohí svätí takto žili. Boh sa ich dotkol mocne, že do smrti túžili zažiť ten dotyk ešte raz. A potom pochopili, že to bola ochutnávka neba, len aby vedeli, aké to bude tam, vo večnosti.

Videl som na vlastné oči prírodné divadlo, za ktorým som musel vyšliapať do kopca, čo sa týči až nad oblaky.

Bol som na nebi. Nad zemou, nad oblakmi a slnko mi svietilo do očí, akoby sme boli rovnako vysoko. V jednej doline snežilo. V druhej, na opačnej strane kopca sa pomedzi vysokánske borovice predieralo slnečné svetlo. Bol som na hranici dvoch svetov. Chvíľa, kedy neviete, kam sa dívať skôr. Nádhera.

Chcel som tento okamih zažiť znova. Bol som na tom mieste zas a zas. Lenže príroda sa mení, rovnako oblaky, nebo i počasie. Bol to okamih, ktorý sa už nikdy nevráti. A predsa by som ho chcel zažiť ešte raz. Len aby som si spomenul na emóciu, ktorá ma vtedy objala, pohladila, naplnila.

Raz nestačí. Máme v sebe emócie, ktoré zanechávajú stopu... a tá páli, svrbí, a dožaduje sa napojiť.

Nič, čo je v našom živote iba raz, nie je dosť. Ochutnať raz z koláča, vyvoláva túžbu zjesť ho celý. A zas. A ešte raz. Emócia, ktorá rozochveje srdce človeka sa dožaduje reprízy. Opantá myseľ a kričí ako batoľa, len aby sme si ju všimli, len aby sme ju nakŕmili.

Boh to vie. A predsa sa ukazuje málo, zväčša iba raz. Aj to iba takým, čo sú pozorní na jeho kroky medzi nami.

To len aby dal o sebe vedieť, aby potom hneď zmizol a nechal človeka žiť z jednej spomienky či jednej skúsenosti.

Potom prejdú týždne, mesiace, roky, ba aj celý život a hoc sa dožadujeme ako dedinčania jeho prítomnosti, neukáže sa. Mlčí.

Raz stačí. Aby sme ochutnali z neba. Aby sme vedeli, po čom máme túžiť, kam chcieť ísť a kam sa dívať. Raz stačí.