Rozprávkové evanjelium

Kde bolo tam bolo, bola veľká púšť. Oddeľovala dva kúty zeme ako rieka, ktorá rozdeľuje dva brehy. Uprostred púšte bol strom a pod stromom muž, ktorý z jeho tieňa nikdy neodchádzal. Volali ho Príbeh púšte, keďže bol jediným a zároveň celým príbehom na púšti.

Tisícročia sedel nepohnute pod stromom a počúval príbehy a rozhovory ľudí, ktorí žili na opačných kútoch zeme. Pamätal si každú vyslovenú i myslenú prosbu, či výčitku, ktorú človek adresoval niekomu tam hore, tam ďaleko, tam na púšti. Pamätal si všetky príbehy, ktoré ľudia vymýšľali, a v ktorých dobro vždy zvíťazilo nad zlom. Ľudia im vraveli rozprávky.

A dúfali, že sa jedna taká rozprávka stane aj v ich živote. Aspoň raz.

A tak sa raz Príbeh púšte postavil na nohy a vykročil z tieňa stromu do tieňov obyčajných ľudí. Navštívil veľké mestá i malé dediny. Prešiel vysokánske hory i hlboké doliny. Stretával ľudí, počúval ľudí, uzdravoval ľudí a pýtal sa ich, čo by chceli, aby pre nich urobil. A čo bolo dosiaľ iba rozprávkové urobil skutočným.

Bartimejovi, Lazárovi, Pavlovi, mýtnikovi i malomocnému, vdove i bohatému...

Príbeh púšte sa stal príbehom sveta, príbehom všetkých ľudí, ktorí uverili mužovi, čo prišiel zo sveta, ktorý nepoznali a robil divy a znamenia, o akých dosiaľ iba snívali, o akých dosiaľ počúvali iba z rozprávok.

Tridsaťtri rokov žil Príbeh púšte medzi ľuďmi. A potom sa vrátil na svoju púšť, pod svoj strom, aby ďalej, tak ako celú predchádzajúcu večnosť počúval ľudí a ich túžby po lepšom živote.

To len aby ľudia vedeli, že aj rozprávky môžu byť skutočné. Že aj každodenné trpké životy môžu mať dobré konce. Že nádej rozprávok, ktoré si ľudia vymýšľali a odovzdávali z generácie na generáciu, nie je zbytočná.

Nádej je skutočná. V mužovi, ktorý nás pozval do krajiny, kde sú všetci trojhlaví draci porazení, dane zaplatené, choroby uzdravené, starosti vyriešené, oči rozžiarené a tváre vysmiate, čaše naplnené a stoly prehnuté pod váhou všakovakých jedál.

Viem, kde to je. Snívam o tej krajine.

A tiež viem, že som stále na ceste. Krok za krokom, deň za dňom v nádeji, že neschádzam z cesty, že neblúdim a že neodmietam to, v čo človek dúfal v každej dosiaľ vymyslenej a vypovedanej rozprávke: že všetky ľudské životy môžu mať dobré konce.