Skoro nič netrvá večne

Pred štvrťstoročím bola Európa zaliata krvou vojakov, nevinných žien a detí. A presne pred štvrťstoročím zazneli v Londýne sirény.

Poplach. Bombový útok. Pripomienka, že nie sú dni, v ktorých by sa človek mohol cítiť bezpečne. Celé mesto zaklonilo hlavu a pozorovalo oblohu.

Sirény kvílili ďalej. V diaľke bolo počuť paľbu.

Panika, strach, výkriky a chaos. Niektorí sa hodili na zem tam, kde boli. Iní hľadali útočište v pivniciach okolitých budov.

Väčšina sa ale začala zhromažďovať v metre. Ľudia utekali, len aby sa tam skryli. Tisíce ľudí.

Jedna z prvých, čo sa dostali na schody do podzemia - vystrašená žena s dieťaťom na rukách - stratí v hustom dave rovnováhu a potkne sa na schodoch. Dav za ňou padá ako domino.

Nedalo sa to zastaviť, obrovský dav za nimi nič nevidel a tak sa tlačil ďalej. Za niekoľko minút boli stovky ľudí poskladaných na sebe ako čerstvo vyžehlené uteráky. Dav sa spomalil a tí, čo boli na konci, mysliac si, že zavreli vchod do metra, začali na dav pred sebou tlačiť ešte viac.

V ten večer nespadla žiadna bomba, ani výstrel.

Išlo o falošný poplach.

V ten večer - pred štvrťstoročím - ale zahynulo 173 mužov, žien i detí.

V ten večer nezabíjali bomby, ale strach.

Ani dnes nezabíjajú bomby. Ľudia zomierajú každodenne zaživa strachom o svoje deti, rodinu, zdravie, bohatstvo a vlastne strachom o čokoľvek, čo považujú vo svojom živote za to najcennejšie. Raz viac, inokedy menej. Ale strach je tu. Bol tu a bude tu, kým človek tuší, že nič netrvá večne, a že všetko, čo má, čo vlastní sa môže kedykoľvek pokaziť alebo rozplynúť.

Človek vie, že nič netrvá večne.

Boh má ale iný názor. Posiela na zem chlapca - Ján sa bude volať - a ten pripraví cestu človeka k Bohu a Boha k človeku. Chlapca, ktorého otec chváli nebo, že Boh dáva človeku nádej, ktorá je až za brány smrti. Aby sme mu bez strachu slúžili po všetky dni nášho života (Lk1, 74-75).

Strach, že mi niečo alebo niekoho život vezme, vie byť neznesiteľný.

Ale nádej, že Boh svojim maličkým sľubuje niečo, čo ostáva naveky, by mala byť pre mňa vystrašeného uzdravením.

Nech teda je.

Amen.