Tešiteľ a svet

Zdá sa, že naša múdrosť nestačí. 

Nestačí, ak sa múdrosť riadi pravidlami sveta, čo samozrejme, pre tento svet môže byť tak akurát, ale pre nebo... sotva.

Veď nebolo múdre, aby šiel Abrahám na vrch Moria a obetoval tam syna. Ale ináč by nepoznal, že Boh svoje prisľúbenie plní.

Nebolo múdre, aby sa Jakub rozhodol vrátiť domov a ukázal sa svojmu podvedenému bratovi na oči. Ale ináč by sa nestretol s Bohom a nedostal od neho požehnanie.

Nebolo múdre, aby Jozef rozprával o svojich snoch bratom, rovnako ako nebolo múdre, keď ho potom oni predali do otroctva. Ale ináč by Izrael a jeho rodina pomreli od hladu.

Nebolo múdre, aby sa Mojžiš vracal do Egypta, keď odtiaľto utiekol ako vrah. Ale ináč by boli židia v Egypte dodnes.

Nebolo múdre, aby Samuel pomazal najslabšieho a najmenšieho z bratov za kráľa. Ale ináč by Izrael nepoznal najväčšieho zo svojich kráľov, Dávida.

Nebolo múdre, aby Ester predstúpila bez pozvania pred kráľa, čo sa trestalo smrťou. Ale ináč by klamstvá zničili národ Hebrejov.

Nebolo múdre, aby Gedeon rozpustil svoju armádu a šiel bez nej do boja. Ale ináč by nevideli, že to Boh bojuje po ich boku.

Nebolo múdre, aby dovolili Pavlovi, ktorý dovtedy prenasledoval kresťanov, hlásať evanjelium. Ale ináč by nám dnes chýbala teológia Pavla.

Nebolo to múdre. A ja by som to Abrahámovi, Mojžišovi, aj Gedeonovi povedal. Nebolo múdre... pre nás, pre svet... ale ináč... 

No... Boh je ináč múdry.

Ľudské pravidlá a princípy zavše nestačia, lebo ľudské bolo a vždy bude chrobačné. Zastreté pýchou, lakomstvom a závisťou. Ovplyvnené egoizmom, náladami a emóciami.

Práve preto potrebujú siroty Tešiteľa. Potrebujú Ducha pravdy, ktorého múdrosť prevyšuje všetky ľudské rozumy, prevyšuje svet...