V klietke s levom

Raz mi ktosi povedal: "Nik ti nemôže dať toľko, koľko ti ja môžem sľúbiť!"

Rozmýšľam nad zverou, čo sa obšmieta okolo Spasiteľa so slovami: toto všetko ti dám... (Mt4,1,8). Ak by sa mu Spasiteľ poklonil, naozaj by mu Satan dal celú zem, všetky kráľovstvá a ich slávu? A mohol by? Prečo mu Ježiš nepovie, že nič z toho ti nepatrí? Prečo mu neodporuje so slovami, že zem patrí Bohu a nemáš na ňu žiaden nárok? Prečo nás nebráni? Náš domov? Naše polia a zem, na ktorej pracujeme a tvoríme?

Carlo Carreto kdesi v jednej zo svojich kníh napísal, že zmyslom zeme nie je zem.

A najskôr má pravdu. Ak by to tak bolo, že zem je dôležitá, Boh by sa mi občas zdal ako ten, čo sa o nás nezaujíma, keď dovolí, aby zem bola pustatinou.

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli... (Zjv21,1).

Čo ak má Satan pravdu: zem je jeho miesto a Ježiš mu neodporuje, lebo on neprišiel, aby obnovil svoju moc a kráľovstvo na zemi, ale aby nám ukázal niečo nové, krajšie, honosnejšie - novú zem, nové nebo.

Znie to skoro až zúfalo: zem je miesto, ktoré patrí Satanovi. Znie to, akoby ma hodili do klietky s divými zvieratami. Tam by som si skoro uvedomil, že tam nemám čo robiť. Tam by som sa naozaj cítil cudzo. Lenže na zemi sa tak zväčša necítim. Naopak. Cítim sa na nej ako doma a nie ako v klietke. Vidím na nej svoj domov a svoju budúcnosť. Niet divu, veď žiadne iné miesto som nezažil.

Ale ak má Kristus pravdu, tak potom žijem v klietke s levom a ani o tom neviem. Najskôr som si zvykol, veď v nej žijem celý život, veď som sa v nej narodil. V jeho klietke, v jeho kráľovstve, uňho doma. A páči sa mi to...

Aj Peter, prvý pápež o tom vedel, keď napísal: Bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere... (1Pt5,9).

Nemôžem sa tváriť, že o tom neviem. Nie, nie je to pre mňa nová informácia. Ani šokujúca. Snáď iba mätúca. Lebo táto zem sa mi páči. V klietke som sa už udomácnil. Dokonca som sa naučil s levom žiť. Občas ho poškrabem pod papuľou, alebo pošteklím za ušami, len aby sme sa znášali navzájom.

Najväčšou tragédiou je, ak si namýšľam, že som ho skrotil, hoci Ježiš povedal jasne, kto koho prišiel skrotiť, zvádzať, klamať, pokúšať, zamotávať, navliecť slučku na krk a okovy na zápästia.

Nechcem sa s ním priateliť, ani ho skrotiť...

Nechcel to ani Ježiš ani Peter... bude len múdre, ak to nebudem chcieť ani ja!