Zabudnuté slová

Keby sme pozornejšie počúvali a žili podľa toho, čo o sebe a o nás hovorí Ježiš, ušetrili by sme si hŕbu starostí a v správnom čase zodpovedali otázky, ktoré sa vynárajú, keď je obloha zatiahnutá, a keď sú oči zaliaté slzami.

Povedal, že musí ísť do Jeruzalema. A že ho zabijú. (Mt16, 21)

Predstavujem si ten pokojný večer, kedy ostali apoštoli s Ježišom v súkromí ako jedna veľká rodina. Horí ohník a Jakub podáva ostatným chlieb. A možno aj víno. A potom sa Ježiš rozhovorí a povie im, že ho zabijú. Ale dodá, aby sa nebáli, že tretieho dňa vstane z mŕtvych.

A potom príde obyčajné ráno a putujú ďalej Galileou, aby robil zázraky, rozmnožoval chleba a povzbudzoval chudobných, kým sa opäť nezastavia v súkromí, aby si oddýchli. Znova sa na nich pozrie pokojným pohľadom spod hustého obočia a zopakuje, že musí ísť do Jeruzalema. Ale aby sa nebáli, lebo na tretí deň vstane z mŕtvych.

A zasa putújú po pustej krajine, aby ich učil a uzdravoval. A zasa sa zastavia. Povie im znova, že ho zabijú, ale hneď aj dodáva, aby sa nebáli. Veď na tretí deň vstane z mŕtvych. Hovorí im to zas a zas, len aby nezabudli, len aby sa nestratili, kým on bude trpieť na Kalvárii.

A zasa putujú. A zasa sa zastavia, aby im to pripomenul...

A potom ho naozaj starší, veľkňazi a zákonníci vezmú pred Piláta a ten ho nechá ukrižovať. Presne ako im to hovoril. Nie iba raz. Len aby sa nebáli, len aby mali odvahu, len aby očakávali tretí deň.

No oni sa boja. Oni sa skrývajú. Oni nečakajú na tretí deň. Oni neveria. Nikto nikoho nepovzbudzuje. Nikto nikomu tretí deň nepripomína.

Keby ho pozornejšie počúvali a žili podľa toho, čo o sebe a nás hovoril, ušetrili by si hŕbu starostí a v správnom čase zodpovedali otázky, ktoré sa vynárajú, keď je obloha zatiahnutá, a keď sú oči zaliaté slzami. Namiesto toho sú vyplašení a ukrytí kdesi v pivnici, ako keby Ježiš nestál za svojim slovom, ako keby prehral, ako keby sa všetko skončilo.

Koľko starostí by sme si ušetrili, ak by sme pozornejšie počúvali božie slovo? A ak by sme mu aj verili? Veď ono dosť hovorí o našej každodennosti, o našom trápení a o našom svete, kam nepatríme.

A tiež hovorí o treťom dni. O tom Ježišovom. Ale aj o tom mojom.

Kiežby sme ho naozaj počúvali...