Zázračné dieťa

Sedel som uprostred veľkej obývačky a sledoval ľudí okolo, ktorí si nahlas i šeptom navzájom opisovali, čo aktuálne prežívajú vo svojich každodenných životoch.

Muži na gauči pod oknom sa zhovárali najskôr o futbale. Keď zhodnotili všetky góly víkendu, prešli na domácnosť. Jeden potrebuje opraviť plot. Druhému zateká strecha. A tretí nahlas premýšľala, že si na jar urobí veľkú skalku pred domom.

Ženy v opačnom kúte futbal nezaujíma. Prvou témou sú koláče. Počas Vianoc experimentovali. Banánová, vanilková, čokoládová plnka. Kokosová, margarínová, čokoládová poleva. Koláče. Keď prerozprávajú Vianoce, prídu na rad šaty. Čoskoro prídu fašiangy. A potom deti. Vnúčatá. A každodenné starosti.

Začujem reči o ekonomike. O zdravotníctve. O politike. O zábave. O všetkom, čím žije dnešná spoločnosť.

A potom vstúpi do miestnosti čerstvá mamička. V náručí nesie dieťa v perinke. Usmejem sa, lebo táto chvíľa je vždy zázračná.

Malé dieťa svojim zjavom prehluší všetky témy, ktoré dovtedy dospelí preberali. Nik už nemyslí na futbal. Ani na šaty. Ani na koláče, či skalku pred domom.

To malé dieťa si vezme všetku pozornosť iba pre seba.

Ako keby ich oslobodilo od každodenných starostí iba tým, že je.

Toto dokážu deti.

A toto dokáže dieťa z Betlehema.

Vziať na seba všetku pozornosť. Anjelov, pastierov i kráľov z východu.

Nie aby sme ho iba zbožňovali, ale aby sme nezabúdali, že ono prišlo od nás vziať na seba naše starosti.

Nezabudnite na to, keď sa tento rok budete skláňať pred dieťaťom v jasliach. Nezabudnite, že ono chce tie starosti od nás brať každý deň.

Nielen na Vianoce. Ale po zbytok vášho života.